Čokoľvek To Bude Stáť (Winter Soldier Fanfiction)

13. Teraz je v našom tíme

Bez slova ku nám pribehol, a pomohol mi nášho priateľa odtiaľto dostať. Ukryli sme sa v malej garáži, kde na nás už čakal Sam. „Toto je úplné šialenstvo." Sam nebol nadšený, no ja som sa nemienila vzdať. „Ten muž je nevinný, Sam, a je mi jedno, čo si myslíš." „Nevinným by som ho nenazýval." „Sam! Do kelu, čo je to s tebou? Prestaň s tým! Nebudem viac rozprávať o tom, prečo robil všetky tie veci. Nemáš tušenia, aké to je, prebúdzať sa každú jednu noc kvôli nočným morám svojho priateľa a vidieť v jeho očiach, že je porazený a zlomený. Ešte k tomu vediac, že keby si to pred rokmi nepokašľal, nemuselo sa to stať. Sam, ja.. nechcem sa s tebou hádať, tak prosím, pridaj sa k nám, alebo odíď." Viem, že mal na Buckyho ťažké srdce a chvíľu som sa bála, že sa nám otočí chrbtom. Zatiaľ čo my dvaja sme si vymieňali názory, Bucky sa prebral a Steve ostal v pozore. „Kľud, braček." Položila som ruku na jeho hruď a pozrela mu do očí, snažila som sa ho upokojiť. Vedela som, že to nie je Zimný vojak, ale Bucky. Bola som však zvedavá na ich stretnutie. „Bucky? Pamätáš si ma?" Opýtal sa ho. „Si Steve. Steve Rogers." Snažil sa rozpamätať na niečo, o čom sme vedeli len my, a tak mu dokázať, že je to on sám a že má kontrolu nad svojou mysľou. „Keď si sa dozvedel, že chodím s tvojou sestrou, prišiel si za mnou a vrazil si mi. Ale ja som to nikomu nepovedal, pretože by som sa hanbil že mám monokel od toho malého chlapca z Brooklynu." Usmial sa, Steve sa naňho pozrel a objal ho. „Chýbal si mi, kamarát." Bolo pekné vidieť ich znova spolu, bok po boku, ako priateľov. „Prečo si prišiel po Avu?" „Mal som ísť po vás všetkých. Lenže moje spomienky sa začali predierať na povrch a jediná, koho som si pamätal, bola ona." Tie mesiace v Rumunsku neboli márne, pamätal si ma dokonca aj keď ho ovládli. Pomaly sme z neho to svinstvo dostávali, vedela som to. Chytila som jeho ruku a pobozkala ho. „A čo od teba chcel, Schmidt?" Steve konečne prijal fakt, že Red Skull sa vrátil. „Povedal, že Hydra nie je mŕtva. Chcel, aby som vás priviedol na Sibír, tam, kde ma držali." „Prečo?" „To neviem." Pozreli sme sa s bratom na seba. „Steve, nie, je to pasca." „Je mi to jedno. Ukončíme to raz a navždy." Bol rozhodnutý a neoblomný. „Lenže oni nás nepustia." Sam si robil starosti, a mal pravdu. Letisko je strážené, Bucky je považovaný za páchateľa útoku na kongrese a my ostatní sme podľa Sokovijskej dohody zločincami tiež. Stark nás nenechá len tak odísť. „Tak sa prebojujeme." „Začínaš viac a viac rebelovať, braček. Už ma dobiehaš." „Robíme..." „....správnu vec, ja viem." Dokončila som zaňho vetu. „Možno na to nebudeme sami. Podarilo sa mi skontaktovať s nejakými ľuďmi." Povedal Sam, zatiaľ čo nám podával naše obleky. Steve vytiahol spopod svojej uniformy jej menšiu, takmer identickú verziu, no líšila sa jedným detailom. Na hrudi síce bola veľká hviezda, no biela bola len z polovice. Tá druhá bola červená, presne tak, ako mal Zimný vojak na svojej kovovej ruke. „Polka z teba, a polka z neho." Bola som nadšená, tá uniforma vystihovala všetko, čím som. „Teraz je v našom tíme." Poznamenal. Sam odišiel k Buckymu, aby mu podal jeho veci, a zároveň mu potichu pohrozil. „Ublíž jej, a zabijem ťa."