Osud si nás našiel

5.

Konečne tu je Liamov pohľad. Dúfam, že sa bude páčiť. Budem rada za každú reakciu...vote, komentár. 😘

Liam

Studené kvapky vody mi stekali po celom tele a ja som si konečne mohol utriediť myšlienky.

V poslednom čase je toho na mňa veľa. Celá atmosféra u nás doma je nejaká zvláštna. Mám pocit, že som doma viac ako otec.

Rád sa flákam a užívam si život, a preto sa neviem zbaviť toho sprostého pocitu, prečo je otec doma tak málo.

Odjakživa trávil veľa času v práci, ale nikdy nezanedbával rodinu. Vedel si určiť priority a vždy bol ukážkovým otcom. Svoju rodinu milujem aj keď to tak niekedy nevyzerá, ale nedám na nich dopustiť. Najmä na moju malú sestru Posie.

Čert v kostýme anjela, lepšie sa ju vyjadriť nedá. Je to úžasný 5 ročný človiečik, ktorého má každý rád...aj keď vie aj hnevať. S otcom mali vždy dobrý vzťah.

Zbožňuje aj mamu, ale s otcom si užijú vždy kopu zábavy a preto sa na neho vždy teší, keď príde domov a venuje sa jej.

Práve vďaka Posie som si uvedomil otcove správanie. Minule sa ma opýtala či sa ocko odsťahoval, pretože ho už dlho nevidela. Bolo a stále to je podozrivé.

Priznám sa, napadla mi myšlienka či mamu nepodvádza, ale to nepripadá do úvahy. Mama je dokonalá vo všetkých smeroch a ako rodina sme nikdy nemali problémy.

Vyšiel som zo sprchy a v izbe sa obliekol. Hodil som na seba len tepláky a pohodlné modré tričko.

V kuchyni sa na mňa vyrútila Posie. Na tvári mala ten jej detský šibalský úsmev.

,,No konečne Lio. Prosím poď si so mnou zakopať, Stella si zase niečo číta a nechce sa so mnou hrať." Smutne pozrela a nahodila na mňa psie oči.

,,Motýlik môj vieš, že som unavený po tréningu." Odvetil som jej a ona len sklonila hlávku dole a pozerala na zem, kde mala položenú žltú loptu.

,,Ale daj mi 10 minút nech sa najem a pôjdeme na záhradu." Vyčarila na mňa obrovský úsmev a hodila sa mi okolo nôh. Bola taká maličká.

,,Liam dnes by mali prísť tí susedia do domu vedľa. Ak ich uvidíš prosím zavolaj ma, chcela by som ich pozvať na grilovačku, ktorá je večer." Hovorila mi mama podávajúc tanier, na čo som sa na ňu pekne usmial a poďakoval sa jej. Bola taká obetavá a úžasná mama.

O 10 minút som už stál na záhrade so slúchatkom v uchu a predomňa sa dokotúľala žltá lopta, ktorú mi kopla Posie.

Jej nedočkavá tvárička kedy jej konečne kopnem bola veľmi rozkošná. Bola veľmi živé dieťa.

Milovala rôzne pohybové hry. Nebavilo ju len tak sedieť a hrať sa s bábikami. Najradšej skákala alebo sa so mnou naháňala. Vždy keď som ju naháňal pišťala na celú ulicu. Dnes sa jej behať chvála Bohu nechcelo... ja som bol po dnešnom boxe zničený a aj naháňačka s 5 ročnou slečnou by ma zabila.
Dookola sme si prihrávali loptu a ju to stále bavilo.

Pri vedľajšom dome zastalo veľké čierne auto a z neho vystúpilo 5 osôb. S Posie sme sa pozerali na nových susedov a keď mi konečne došlo, že sú to oni zakričal som na mamu.

Posie si susedov už obzrela a znova mi prihrávala loptu.

Ja som sa stále sústredil na osoby pri dome vedľa. Muž a žena, pravdepodobne manželia vo veku mojich rodičov, jeden chalan v saku o pár rokov starší odomňa a baba s chalanom približne v mojom veku. Celkom som sa potešil, keď som zbadal chalan v mojom veku. Mohli by sme si rozumieť.

Z obzerania susedov ma vytrhol môj mobil. Prišla mi správa od Braydona, môjho najlepšieho kamaráta.

Braydon: Máš čas? Potreboval by som ti niečo ukázať. Musel by si, ale hneď prísť.
Vôbec som nechapal, čo sa deje. Braydon nikdy nie je vážny s tento štýl písania na neho nesedí.

Liam: Čo sa stalo?

Braydon: Išiel som s Caroline na obed, ale bol tam tvoj otec s nejakou ženskou. Nevyzerala ako kolegyňa. Nemyslím si, že takéto ženy chodia po stavbách.

Ostal som ako obarený. Počul som len malý krik Posie ako mi kričí nech jej odkopnem loptu. Ani som sa nepozeral kam kopem a snažil sa predýchať.

Liam: Kde presne ste? Hneď prídem.

Braydon chvíľu neodpisoval, ale nakoniec poslal adresu reštaurácie. Ešteže to nebolo ďaleko, na bicykli tam budem rýchlo.

Začal som kráčať ku garáži, aby som zobral bike, ale mama ma zastavila.

,,Zlatko si v poriadku?" Opýtala sa ma s obavami v očiach. Ja som len prikývol a odpovedal, že sa o chvíľu vrátim.

Išiel som ako blázon. Ponáhľal som sa a dookola si v hlave hovoril, že to je určite inak ako si myslím.

Keď som konečne prišiel k reštaurácií, oprel som o ňu bicykel a pomaly vstúpil dnu.