Pieces of a dream [HP Fanfiction]

9. Zlé správy

Keď na druhý deň ráno vošla Altair do Veľkej siene, väčšina študentov sa na ňu pozrelo. Ona si to však nevšímala a sadla si k slizolinskému stolu k Emily a ostatným spolužiakom. 

„Čo je?“ spýtala sa ich, keď aj oni na ňu prekvapene hľadeli.

„Máš rozpustené vlasy,“ poznamenal Regulus, „nikdy nemáš rozpustené vlasy.“

„Tak teraz mám,“ odvetila Altair a prehodila si svoje dlhé tmavé vlasy dozadu, aby jej napadali do tváre, keď bude raňajkovať. „Zmena je život.“

„A z akého dôvodu potrebuješ zmenu?“ spýtal sa jej Regulus a stále na ňu hľadel, akoby za tým bolo viac, ako priznávala.

A áno bolo. Keď sa ráno zobudila, po dlhej dobe mala pocit, že sa dobre vyspala. Na tvári sa jej značil úsmev a jej prvé myšlienky smerovali k včerajšiemu večeru s Remusom. Vybavovala si jeho úsmev, keď zistil, že mu ponúkla svoje priateľstvo a že z neho nemá strach. Spomenula si aj na to, ako jej povedal, že je krásna. Preto, keď stála pred zrkadlom s hrebeňom a stuhou do vlasov, nakoniec sa rozhodla, že si ich iba prečeše a nechá svoje kadere voľne padať. Obliekla si slizolinskú uniformu a pobrala sa na raňajky. 

„Regulus, všetko je v poriadku,“ odvetila mu Altair, „vyzerám snáď zle?“

„Nie,“ automaticky odvetil. „Ty si krásna vo všetkom. Si predsa moja malá sestrička.“

„Som staršia o dve minúty,“ pripomenula a potom sa klasicky obaja rozosmiali, ako vždy, keď prišlo na túto tému. 

„Naozaj ti to takto viac pristane, Alta,“ pochválila ju Abigail, jej ďalšia spolubývajúca. 

„Ďakujem,“ odvetila jej Altair. „Čo máme prvú hodinu?“

„Transfiguráciu s Chrabromilom,“ zazívala Emily a stále sa nepustila do svojho jedla.

Altair sa otočila na chrabromilský stôl a netrvalo vôbec dlho kým pohľadom našla svojho staršieho brata a jeho kamarátov. Sirius sa práve na niečom dosýta smial. Peter a James jej sedeli chrbtom. Remus zachytil jej pohľad a usmial sa na ňu. Na letmý okamih mu opätovala úsmev a potom sa otočila späť. 

„To zase bude hodina,“ vzdychla si Emily, „McGonagallka zase bude preferovať svojich levov a na nás bude odporná ako vždy.“

„Prosím ťa, Emily,“ pokrútila hlavou Altair, „McGonagallka je podľa mňa veľmi spravodlivá.“

„Haló? Čo sa stalo s mojou kamoškou?“ Emily nevychádzala z údivu. „Ty si sama si hovorila, že McGonagallka je najhoršia profesorka a pokrytecká, lebo sa tvári, že svojej fakulte nenadržiava a pritom všetci dobre vieme, že pravda je inde.“

„Zmenila som názor,“ odvetila Altair a dopila svoj tekvicový džús. „Idem dopredu, uvidíme sa.“

„Zmena je život?“ opýtal sa jej Regulus.

„Možno by ste si mohli zobrať príklad,“ uškrnula sa na neho i na svoje kamarátky a potom vybehla z Veľkej siene. 

Netušila prečo, ale mala veľkú chuť sa od srdca zasmiať. Od rána mala naozaj skvelú náladu a dúfala, že jej ju nikto nepokazí. 

„Hej, počkaj!“ začula za sebou známy hlas.  

Altair sa zastavila a otočila smerom za ním. „Ahoj.“

„Ahoj,“ žmurkol na ňu Remus, „ako obyčajne si na seba strhla všetky pohľady vo Veľkej sieni.“

„A prvýkrát to nebolo nič slizolinsko-zákerné, však?“ uškrnula sa.