Môžem si ťa ukradnúť?

Kapitola 2

Práca snov?

Tak to nemám veľké šťastie. Nikdy som šťastie v živote nemala no ako to dopadlo s mojou prácou je až katastrofálne smutné.

Na práci v bare nie je nič zlé, teda pokiaľ je to to čo robiť chcete.

Ja, na rozdiel od mojej kolegyni a najlepšej kamarátky Anny, som nikdy v bare pracovať nechcela.

Našťastie na tom nie som až tak zle a nemusím pracovať ako jedna z tanečníc.

Som tu barmanka a to mi vyhovuje.

Teda najviac ako by sa v takomto prípade dalo.

„Čo vám môžem ponúknuť?" spýtala som sa mladej ženy ktorá si sadla na stoličku hneď pred barom.

Vyzerala že dnes nie je jej deň. Nie je však sama.

Napríklad mne dnes prišlo upozornenie o nezaplatený účtov a to že ak nezaplatím do ďalšieho týždňa, budem sa musieť vysťahovať.

Aj napriek tomu som sa usmievala. Niekto tu pre tých zákazníkov musel byť.

Aj tak sa nám zverujú s každou maličkosťou z ich života tak prečo im nedať možnosť myslieť si že sme tu práve pre to?

„Vodku s džúsom." oh, okej. Tak vodku s džúsom teda.

„Opustil ma." zrazu to na mňa vyhodila.

Ako takú atómovú bombu ktorú zhodili Američania na Japonsko počas druhej svetovej.

Čo môžem povedať, milujem takéto prirovnania.

„Bol to kretén. Vždy to sú kreténi." hesla som a podala som jej jej drink.

„Máš pravdu, sú to kreténi." dala mi za pravdu a vypila celý drink naraz.

No, vyzerá to tak že dnes to bude ešte zaujímavý večer.

Je totižto len chvíľu po ôsmej a moja zmena končí o druhej ráno.

Je čas aby som sa pripravila na to najhoršie.