Lorenzo Dante
To meno naháňa strach viac mužom než by sme kedy dokázali spočítať.
Okrem toho že je úspešný milionár vlastniaci viac než kopu hotelov, barov a kasín je aj neľútostný Don Talianskej Mafie.
No to však nie je všetko čím tento nebezpečný...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zobudil som sa na niečom mäkkom. Ani sa mi nechcelo otvoriť oči.
Tak dobre sa mi spalo.
Zhlboka som sa nadýchol a moje zamysli boli omamné známou dokonalou vôňou mandľového mlieka.
Mandľového mlieka a niečoho naozaj známeho.
Hlavu som si ponoril hlbšie do nádhernej vône a odmietal otvoriť oči a čeliť tomu pekelnému slnku ktoré som vedel že ma tam čaká.
Ta vôňa bola tak pohlcujúca, ako samotná Becca.
Becca.
V momente som otvoril oči a zdvihol sa na lakte. Tá vôňa patrila Becce.
A tá momentálne spala presne podo mnou.
Posadil som sa a pretrel si oči.
Dve fľaše, podotknem; prázdne fľaše vína bolo to čo som uvidel hneď ako som sa spamätal.
Včerajšok mám ešte akosi zahmlený no z istotou môžem povedať že som jej toho znovu povedal až príliš veľa.
Čoskoro ju budem musieť zahrnúť pod ochranu s toľkými informáciami ktoré už vie. A začínam sa obávať že bude musieť prísť aj na omertu.
To mi však vrásky na čele nerobí. Skôr sa obávam že bude chcieť odísť a nebyť súčasťou niečoho takého.
Tak fajn, musím na ňu prestať myslieť.
Postavil som sa z gauča a prešiel do kuchyne.
Zo skrinky som vytiahol aspirin a napustil do pohára vodu.
Zobral som prvý papier čo som našiel a prešiel som naspäť.
Pohár a tabletku som položil na stôl a posadil sa do kresla oproti spiacej forme Becci.
Pozrel som sa na ňu a usmial sa. Zobral som papier a napísal som jej odkaz.
Ešte aby si myslela že som nejaký úplný kretén.
Odkaz hovoril že ma volá práca a že má možnosť poslúžiť si v dome akokoľvek bude potrebovať.
Položil som ho ku tabletke a vode a pobral som sa hore. Najskôr som skontroloval svoju dcéru a až potom som prešiel do svojej izby a rozhodol sa pre sprchu.
Lucasovi som zavolal v sekunde keď som vystúpil zo sprchy.
Ešte som nemal poriadne upevnený ani uterák okolo pásu a už som volal svojmu najlepšiemu priateľovi.
„Si v práci?" Akonáhle zdvihol - čo bolo až na tretie zvonenie - som to naňho vyhodil.
„Dobré ráno aj tebe. Samozrejme že som v práci. Niekto pracovať predsa musí."
Nad tým som len prevrátil očami a povedal som mu že tam budem o pár minút.
Nechcem tomu sám uveriť ale naozaj som sa rozhodol ísť pre radu práve za Lucasom.
