Cesty k tebe

Čierny a Biely

Žena poslednýkrát udrie, následne sa zrúti dole, jej bok sa dotýka špinavej zeme rovnako aj rukami sa pridržiavajúc. Obaja sťažka dýchajúc na seba hľadia, ich pohľady prezrádzajú skutočné pocity.

Prepáč.
Je to úľava.
Mrzí ma to.
Je to dobrý pocit.

Zatiaľčo druhý:
To je v poriadku.
Bolí to.
Nehnevám sa.
Avšak .. naozaj to bolí.

Chatrč, pred ktorou ležia, zdá sa akoby aj tá zrazu rozumela situácií a zvyčajne hlučná od vetra alebo staroby nevydáva staré vzdychy poukazujúc na svoje slabé roky.

,,Poď sem, Ren'er,¹" ozve sa jej chraplavý hlas v tichu, v ktorom ho bolí žalúdok, a akonáhle uvidí jej jemnú ruku, zničenú od znecitlivosti, privolávajúc k sebe to útle, úbohé, uplakané dieťa, ktorým sa stal, začne sa k nej približovať ako ranené zviera, ktoré túži po dotyku aj napriek tomu, že práve ten dotyk mu ublížil.

Akonáhle je k nej dostatočne blízko, stiahne ho k sebe, rovno do svojho náručia, trasie sa ako chudá, mladá vŕba uprostred nepriaznivej búrke.

Ešte stále sťažka dýchajúc, položí ruku na jeho dlhé, špinavé vlasy a pritlačí si jeho tvár na hrudník.

,,Ty si ich schoval do jamy, však ?"

Wen Ren so slzami v očiach, tentoraz nie pre trest, prikývne. Žena menom Bai² Anhe³, si zvdychne.

Aká irónia ich mien práve v tejto chvíli. Ren, ktorého meno znamená ľudskosť či láska, práve v tejto chvíli je opakom čistej lásky a skôr ako ľudskosť s pocitmi pôsobí ako tulavý malý pes bez domova, ktorému stačí dať ruku bez ničoho a pribehne.

A Anhe, tá, ktorá dostala meno ako pokojné lekno, ktorej priezvisko Bai znamená čistá a nevinnosť, je pravým opakom v každom svojom smere.

,,Xiao⁴ Ren, aj napriek tomu, že si svoj trest prijal, musíš ich hneď teraz vrátiť. Nemôžeš si ich nechať, áno ?" ozve sa s ľahko, ale hlas lapá po dychu.

Wen Ren, akonáhle počul tieto slová, sa znova rozplakal, chytil ruku Bai Anhe a zahľadel sa jej do očí, prosiac o.. vlastne, ak na to príde, nevie. V skutočnosti.. akonáhle ich uvidel, jednal bez akéhokoľvek rozmýšľania alebo nepremýšľal nad svojimi činmi.

,,Nie, nie, nie.." krúti hlavou, čím jeho slzy padajú ako listy zo stromov.

,,Ja.. ja.." snaží sa vysvetliť svoj čin, ale.. on naozaj nevie. Nechce ich, naozaj nie, ale zároveň tak veľmi chce bez značného dôvodu, ktorý si nedokáže vysvetliť. Bolo to.. akoby mu niekoho promínali.

,,Prosím, prosím," detský hlas prosí, ťahá za modré rúcho a začne sa šplhať vyššie, chce dosiahnuť do očí Bai Anhe, aby videla ako veľmi prosí. A možno.. chce, aby porozumela jeho pocitom, ak on už to nedokáže a ako dospelá mu vysvetlila pocity, ktoré cíti.

,,Nemôžme sa starať o zvieratá, Xiao Ren. Obzvlášť nie o ukradnuté."

Prikývne, že rozumie, chce ich vrátiť, nechce predsa pôsobiť žiadne problémy. Bol si istý, že ani vtedy, keď ich uvidel, žiadne spôsobiť nechcel, ale on.. on.. tak veľmi ich chce !

,,Ja zaplatím !"

Bai Anhe sa bolestivo, no zároveň ľahko usmeje. Áno, to znie tak ľahko, vraví úsmev, ale oči vravia svoj vlastný príbeh o tom, aké je ťažké nakŕmiť dieťa, ktoré jej v skutočnosti ani nepatrí.

,,Nemôžem ti dať peniaze Wen Ren," vraví mu, žiadne nemám, hovorí si v duchu.

Chlapec prikývne, oči vravia, že rozumie, on to vie a znova ju potiahne za rukáv od rúcha. Zdá sa akoby prišiel na riešenie, ktoré mu dovolí si nechať to, čo chce vlastniť, ale v skutočnosti.. absolútne nie.