Cesty k tebe

Nechcem ho

A tak sa nasledujúci deň vyhýbal Chu Wanningovi. Nie je to tak, že si vždy mali čo povedať alebo zdieľali svoje myšlienky alebo snáď vedeli okrem svojich mien niečo podstatné alebo iné , ale.. zdá sa, že aj napriek tomu sa držali za ruky !

,,Nehýb sa !" Malá ruka ho udrie a hlas pokarhá.

,,Prepáč," ozve sa Wen Ren.

Malá ruka, ktorá patrí jeho mladšiemu kamarátovi, sa zastaví v pohybe.

,,Je to tým, že tlačím príliš silno ?"

Spýta sa, neisto, možno naozaj príliš tlačí na jeho rany, ktoré sa snaží ošetriť.

,,To je v poriadku, vždy tlačíš príliš silno," odpovie ľahko, snáď ani lekno nie je také pokojné vo svojom prostredí.

Áno, akoby sa ho príliš rýchlo snažil vyliečiť, no aj napriek snahe, zhonu a bolesti, zdá sa, že v tejto chvíli môže aj blesk udrieť pod stromom, ktorý chráni letné slnko a chlapec sa nepohne ako kvet vo váze v domácnosti uprostred búrky.

,,Mal si mi to povedať už skôr ! To znamená, že nie som dosť dobrý, aby som bol tvojim liečiteľom alebo všetko, o čo sa snažím, robím zle ?!"

Wen Ren sa zasmeje.

,,V skutočnosti sa snažíš tak veľmi až to bolí, ale to je v poriadku, pretože viem, že chceš, aby mi bolo lepšie, správne ?"

Mladší, menom Yuer, prikývne, naozaj je to pravda !

,,Tak pokračuj, nie je to tebou. To nie je dôvod, pre ktorý sa toľko hýbem."

A tak Yuer znova prikývne, a vráti sa k svojej predošlej činnosti. Naozaj sa snažiac o to, aby bol čo najlepším liečiteľom.

,,Ak Chu Wanning dostal zajaca, čo je samozrejme tajomstvo, ktoré nikomu neprezradím, čo dostanem ja ?"

Wen Ren sa znova zasmeje, otočí sa mladšieho a široko sa poza pleca usmeje.

,,Ty dostaneš mňa !"

Yuer odvráti rýchlo tvár v rozpakoch a znova ho udrie do bolestivého miesta, tentoraz však jeho ruka akosi stratila svoju silu, je to ako jemné, hanblivé švihnutie zápästia.

,,Hádam že je to lepšie ako zajac," ozve sa s tichým hlasom.

,,Áno, to je," potvrdí starší.
,,Nabudúce, keď znova zarobím, ti donesiem liečivé rastliny, z ktorých ma môžeš znova ošetriť. Nie je to výhra ?"

,,Nie, ani nie. Chcem mať dni, v ktorých sa budeme prechádzať alebo hrať, či sami trhať liečivé rastliny, nie ťa neustále dávať dohromady, je to v skutočnosti vyčerpanie, možno dokonca prepracovanie."

Wen Ren sa pousmeje, chytí mladšieho za ruku a potiahne k sebe.

,,Nie som si istý, čo to ťažké slovo znamená, ale .. nechcem ti ubližovať, dám si pozor, áno ? Toto bude naposledy. Možno ešte zopárkrát, ale toto bude určite naposledy !"

Yuer sa snaží dostať ruku preč, snažiac obami rukami zasiahnuť telo staršieho, ale jediné, čo dosiahne, je ozvena smiechu v jeho ušiach.

,,Si zlý, príšerný !"

A tak starší chytí mladšieho a potiahne k sebe.

,,Prepáč, Yuer. Naozaj si dám pozor, ale nikdy nevieš, čo sa môže stať, a preto sa vrátim vždy, keď ťa budem potrebovať, je to správne ?"

Yuer v objatí, aj napriek tomu, že sa mu nepáči spôsobom, akým sa vždy nájdu, nesmelo, no zároveň neisto, prikývne, a chvíľu tak zostávajú, kým si vlastne neuvedomia, že nie sú sami.