It's cold outside [Emilien Jacquelin FF]

Kapitola 6 - Hochfilzen

Na izbe sa nachádza už len Damien s Moni. Sledujú nejaký film na notebooku, no Moni ho po mojom príchode okamžite stopne. Padnem na posteľ a povzdychnem si. Obaja si sadnú do tureckého sedu, keďže doteraz ležali na posteli, natlačení k sebe. Aj to plánujem okomentovať, no rozmyslím si to. Fakt na to nemám náladu.

„Tak čo? Ako dopadlo stretnutie?" vyzve ma Damien.

„Celkom dobre," smutne sa pousmejem. „Len možno nie tak úplne podľa mojich predstáv."

Moni ma prebodne nechápavým pohľadom. „Stalo sa niečo?"

A tak sa im to pokúsim vysvetliť. Že sa nestalo nič, len mám z toho stretnutia dosť zvláštny pocit. Všetko bolo fajn, len sa mi môj spoločník zdal akýsi smutný. A mňa len mrzí, že som mu tu náladu vôbec nezlepšila, ale práve naopak. Len som to zhoršila.

„Zrejme som na neho neurobila dobrý dojem," dodám ešte.

„No, keď sa nad tým tak zamyslím," začne rozprávať Damien, no Moni mu skočí do reči.

„Ty sa dokážeš nad niečím zamyslieť?"

„Ha-ha-ha," zasmeje sa ironicky. „To je dosť staré a už vôbec nie vtipné. A podotýkam, že v tejto chvíli absolútne nevhodné."

„Uznávam, bolo to trápne," súhlasí s ním. „Len nutne potrebujem uvoľniť túto napätú atmosféru, ktorá sa mi vôbec nepáči."

„Dobre, fajn...takže, keď sa nad tým tak zamyslím. S tou blbou náladou už prišiel, čiže to nie je tvoja vina. Nemal ju kvôli tebe. A..." Už sa mu chystám oponovať, lenže Damien vztýči ukazovák, čím ma zastaví. „Povedala si, že by sa s tebou ešte veľmi rád stretol, nie? Tak to si potom musela zapôsobiť."

„No, podľa mojich skúseností...chalan, ktorý povie, že zavolá, alebo že by sa ešte raz veľmi rád stretol sa už väčšinou...neozve," namietne Moni.

Damien sa zamračí. „Ja taký nie som."

„To ale neznamená, že ostatní takí nie sú."

„Ja zasa môžem namietnuť, že nie všetci chalani sú takí, s akými si mala doposiaľ skúsenosť ty."

„Stačí!" skočím im do reči. „Nepôjdeme radšej spať? Zajtra sa snáď dozvieme viac."

----------

Nasledujúce ráno sa len hrabem vo svojich raňajkách a len sotva vnímam okolie.

„Ó môj bože," vyhŕkne z ničoho nič Damien, až musím proti svojej vôli dvihnúť hlavu a s nadvihnutým obočím sa na neho zadívam.

„Si v poriadku?" zareaguje Moni, možno až prehnane starostlivo. Tak fajn, o čo som včera večer prišla?

Damien sa k nám nakloní a s nadšeným výrazom v tvári zašepká: „Veď tam sedí Benedikt Doll."

Zatiaľ čo Moni tým smerom pootočí hlavou, ja sa len nechápavo zaškerím.

„No a?"

„No a?" napodobní ma môj kamarát. „Sedí len pár metrov od nás."

„No a?" zopakujem. Ak by sa takto správal prvý týždeň svetového pohára, tak by som to chápala. Lenže títo športovci sa okolo nás motajú už tretí týždeň. A táto nemecká biatlonová hviezdička nie je výnimkou.

„Ale nič," mávne nad tým rukou. „Len som myslel, že by ťa to mohlo zaujímať."

„Tak mňa to teda zaujíma," vypískne Moni, postaví sa a vyberie sa za ním, lenže ja ju ešte stihnem zastaviť.