Posledná vlna || Daniel Ricciardo

-12-

,,Môj otec sa s mamou spoznali v Monaku. Brat mojej mami bol otcov najlepší kamarát, takže on ich zoznámil. Boli tam na pretekoch F1. Spriatelili sa a neskôr medzi sebou našli lásku. Vzali sa, keď otec mal 22 a mama 21 rokov. O rok na to, som sa narodila ja."

Sedím spolu s Danielom na hojdačke, ktorú mám na záhrade. Sedí hneď vedľa mňa objímajúc ma rukami. V jeho náručí som našla istotu, útechu a nemám problém mu rozprávať o veciach, o ktorých s nikým nehovorím. Neviem si to vysvetliť, no bolo to tak. Daniel si získal moju dôveru.

,,Mama bola surfistka. Milovala slanú vodu. Vždy mi vravela, že jej prúdi žilami rovnako ako mne. Už odmalička ma brala k moru a naučila ma surfovať. More sa stalo mojím druhým domovom. Otec ma v tomto neustále podporoval. To on mi kúpil prvý surf, ktorý bol tyrkysovo-biely a na samotnom vrchu  bolo zobrazené moje obľúbené zviera - delfín."

Daniel ma pozorne počúva a hltá každé slovo, ktoré poviem. Drží ma za ruku, hladí ma po nej. Obaja máme pohľad upretý na nočné nebo a ja zo seba dostávam všetko, čo som chcela pred svetom ukryť.

,,Po maminej smrti sa všetko zmenilo. Pamätám si na deň, kedy ma otec prvýkrát zobral do jeho firmy a oznámil mi, že toto bude nová pláž, ktorú budeme spoločne navštevovať. Presviedčal ma, že toto je môj svet, moja životná úloha, moje poslanie. Povedal mi, že som jeho dcéra a očakáva sa, že pôjdem v jeho stopách. Samozrejme, že som to nechcela. Protestovala som. Mala som jasný cieľ, že sa stanem surfistkou. No keď sme sa potom vracali domov a ja som videla, aký smutný je, hrýzlo ma svedomie. Nechcela som, aby bol zo mňa sklamaný. Chcela som, aby na mňa bol hrdý. Zbožňovala som svojho otca. Spravila by som pre neho čokoľvek, ak to malo vyčariť na jeho tvári úprimný úsmev, ktorý som tak dlho nevidela. Preto som sa rozhodla dať šancu tej prekliatej firme s tým, že budem naďalej chodiť surfovať. Otec súhlasil. Chodila som tam s ním skoro každý deň, a tým som posunula surfing na druhú koľaj. No keď som mala okolo 12 rokov, začala som si uvedomovať, že už viac nemôžem odsúvať surfing. Potrebujem sa mu začať venovať naplno. To sa samozrejme nepáčilo môjmu otcovi, ktorý si myslel, že už nemám o surfing viac záujem. Od tohto veku začali naše hádky, pretože ma nútil chodiť do firmy. Neustále sme sa mali v zuboch. No keď som mala 13 rokov, začal jazdiť za tím Red Bull Seb. A ja som tak našla malé svetielko v tom hlúpom svete F1."

Na chvíľu sa zastavím v rozprávaní. Spomienky na Seba ma neustále boleli. Ťažko sa mi o ňom rozprávalo, no pri Danielovi to bolo iné. Cítila som, že mu môžem povedať čokoľvek.

,,Seb mi bol vždy ako brat. Vždy, keď sme boli spolu, sme niečo vyviedli. On mal v tom čase 22 rokov, no stále sa správal ako dieťa. Otec sa z nás oboch išiel zblázniť. Pamätám si, ako sme mu raz ukradli jedno z jeho drahých áut a šli sme sa na ňom povoziť. Seb totiž u nás prespával a otec nebol doma."

Usmejem sa, keď sa mi v hlave vynorí spomienka na daný deň.

,,Žiadna párty!"

,,Žiadna párty."

,,Žiaden chlast!"

,,Žiaden chlast."

,,Žiadni chlapci!"

Nadvihnem obočie a spýtam sa: ,,A čo Seb? Ak sa nemýlim, on patrí do skupiny chlapcov."

Otec sa na mňa zachmúri, no nakoniec povie: ,,Okrem Seba samozrejme." 

,,Žiadni chlapci okrem Seba," poviem ako poslušná dcérenka. Sebovi veril natoľko, že ho vždy nechal so mnou samú doma. Vedel, že my dvaja sme ako súrodenci, takže by sa ma Seb ani nedotkol. Dokonca som bola stále neplnoletá, takže sa otec vôbec nemusel báť, že si tu niekoho okrem Seba dotiahnem.