Posledná vlna || Daniel Ricciardo

-19-

Prečo mám pocit, že sa všetci na mne príjemné zabávate? Ale dobre, nebudem vám to vyčítať. Sama sa totiž na sebe smejem. Dopekla, veď som zamilovaná až po uši. Do F1 jazdca, podotýkam. Kedy sa to stalo? Alebo viete čo, radšej mi neodpovedajte. Bude to tak lepšie. Nemusím predsa vedieť všetko.

Spala som už s niekoľkými mužmi, ako už všetci dobre vieme. Každé ráno som sa však vytratila. Bez akéhokoľvek kontaktu na mňa, či nejakej hlúpej rozlúčky. Skôr, ako ma nazvete mrchou, každému som to vždy jasne vysvetlila. Každého som upozornila, že to bude len jedna noc. A potom ma už viac neuvidia.

Teraz som už nikde nepotrebovala utekať. Ležím v posteli a posledné čo chcem je, odlepiť svoje nahé telo od toho Danielovho. Usmievam sa ako také slniečko na hnoji. Veď predsa, ležím vedľa muža, ktorého milujem a patrím len jemu.

Daniel mi to včera v noci niekoľkokrát prízvukoval. Už navždy budem len jeho. A mne to vôbec nevadilo. Moje srdce bilo len pre neho. 

Asi som sa z tej lásky k nemu úplne zbláznila.

,,Dobré ránko," šepne, a tým ma vytrhne z myšlienok.

,,Dobré ránko aj tebe," usmejem sa a on si ma ešte viac pritisne k sebe.

,,Pripravená na dnešok?"

,,Podľa toho, čo pod dneškom myslíš. Ak sa totiž budeme váľať v posteli celý deň, nemám nič proti," uškrniem sa.

,,To znie veru lákavo a ver mi, že by som s tvojím plánom súhlasil, ak by ma dnes nečakala kvalifikácia."

Kvalifikácia. Len toto jedno slovo stačilo k tomu, aby sa mi skrútil žalúdok a moja dobrá nálada ma opustila. V eufórii, ktorú som celú noc prežívala, som úplne zabudla, čo ma najbližšie dni čaká.

,,Auri?" prihovorí sa ku mne Daniel znepokojujúco, keď si všimne, ako celé moje telo stuhlo. 

Vytrhnem sa mu z náruče a pohľadom vyhľadám svoje oblečenie, ktoré je pohodené na zemi. Bez akýchkoľvek slov sa oblečiem a snažím sa ignorovať Danielov zmätený pohľad.

,,Čo to robíš? Chceš, aby som opäť to oblečenie z teba strhol?" spýta sa ma s malým úškrnom na tvári.

,,Mala by som sa vrátiť do svojej izby."

,,Prečo by si to robila?"

Neodpovedám. Počujem, ako si Daniel povzdychne.

,,Poď sem, Auri," zavolá ma k sebe.

Ja sa však ani nepohnem.

,,Nechci, aby som vstal a ťahal ťa do postele," povie prísne, ,,poď sem."

,,Musím ísť," poviem a hneď smerujem k vchodovým dverám, aby som zdrhla, no Daniel je rýchlejší a skôr, ako stihnem stlačiť kľučku, ucítim jeho dlane na mojom páse. Dvihne ma do vzduchu a nesie ma späť do postele.

,,Daniel! Pusť ma!" zakričím. Chcem sa na neho hnevať, no ani to mi nedovolí. Nežne ma položí na posteľ a pobozká ma.

,,Už nech ťa nikdy nenapadne odchádzať odo mňa," povie, keď sa odo mňa odtiahne.

,,Mám tam všetky moje veci," oponujem mu.

,,Kľudne ti môžem požičať aj svoje."

Prekrútim očami a na jeho tvári sa zjaví široký úsmev, ktorý ma prinúti sa tiež usmiať.

,,Auri, viem, že sa bojíš. Nie som hlúpy. Pozri, nebudem ťa nútiť ísť so mnou. Ak ešte nie si pripravená, nemusíš ísť."

,,Vážne by ti to neprekážalo?" spýtam sa opatrne.