Dotkni sa ma ✓

13. Ako sa to začalo

 ---

Miki bol ďalší kamoš z Danovej party. On ma zoznámil s Danom. Párkrát sme sa stretli na punkových koncertoch, na ktoré som chodila s Majkom a babami. Majk bol dlhoročný kamarát s ktorým som sa spoznala cez zoznamku, ale o tom inokedy. 

Miki ma jedného večera po koncerte oslovil. Vraj ma tu už videl a podobné kraviny. Kúpil mi pivo a tak sme sa dali do reči. O dva týždne sme sa stretli na jednodňovom minifestivale, ktorý sa konal v parku. Už som mala popité a bola som vytancována na dobré SKA. V žalúdku ma začal ťažiť párok v rožku, ktorý som doslova zhltla medzi vystúpeniami. Bohužiaľ som to nezvládla a vygrcala sa v dave. Na niečie nohy. Úľava bola okamžitá. 

Ten típek, ktorého nohy som ogrcala, bol Dan. Vedľa neho stál Miki a smial sa, až sa za brucho popadal. Práve ma šiel aj s Danom pozdraviť a predstaviť nás.

„Ups,"utrela som si ústa. 

„Ups?" neveriacky sa na mňa zadíval Dan.

„Prepáč?"skúsila som to znova.

„Tie tenisky stáli cez sto euro."

„Si magor?"

„Čože?!" obočie mu vystrelilo dohora.

Pozrela som sa dole na moje tenisky, ktoré už mali dávno po funuse. Len magor by šiel na takýto koncert v nových drahých teniskách. Ešte ak mu na nich tak záležalo. Každý predsa vedel, ako to na takýchto koncertoch chodilo. Všetci si tam stúpali po nohách, hlavne pri pogovaní pred pódiom. Tam to bol vždy masaker. Pivo sa rozlievalo z pohárov z každej strany a prášilo sa tam. Pri koncertoch vonku sa pred pódiom prášilo tak, že sa vám v nose spravil betón. Naozaj. Nekecám. Grcajúci ožrani boli už len ako čerečnička na torte. 

„Tvoj prvý koncert?"

„Nie."

„Opera v lakovkách sa neráta." Keď som bola opitá, vravela som čo mi na jazyk prišlo. 

Dana to tak vyviedlo z miery, že aj zabudol na orgcané tenisky. Obrátil sa na Mikiho aby ho zachránil, no ten sa len smial a smial. 

„Tam je fontána," ukázala som za stánky. „Mal by si si to ísť umyť kým to zaschne."

Bola to láska ako trám, od prvej sekundy. Vďačná historka o našom zoznámení pre nakopnutie dobrej konverzácie. Vždy som sa na tom vedela dobre zasmiať.

Ten večer sme sa druhýkrát stretli pred posledným koncertom, vo fronte na pivo. Fronty na pivo boli samozrejme vždy strašne dlhé a tak, keď som tam zbadala stáť vpredu Dana, využila som šancu.

„Čo tenisky?" začala som nenútene, keď som k nemu docupitala.

Pozrel sa dole na svoje tenisky, nadvihol jedno obočie a zhlboka sa nadýchol.

„Prežijú to. Myslím," odpovedal s vážnou tvárou. 

„Čo žalúdok?" spýtal sa ma a prvýkrát sa na mňa usmial. Viac mi netrebalo. Jeden úsmev mi stačil. Úsmev som mu opätovala a poprosila ho, či by objednal ešte o päť pív viac. 

Počas koncertu, ktorý bol hlavným bodom večera a na ktorý som sa najviac tešila, sme s Danom stáli na konci davu. Všetci kamoši, jeho aj moji, išli dopredu a tak sme tam osameli. Stála som tam opretá o Dana a koncert sledovala len okrajovo. Všetku moju ostatnú pozornosť mal on. Stála som pred ním, opierajúc sa mojím chrbtom o jeho hruď a on ma zozadu objímal. Keď ma pri druhej pesničke začal bozkávať na krku a zubami dráždiť a cmúľať môj ušný lalôčik, okamžite som mu odhalila viac. Rukou mi zablúdil pod tričko a začal mi dráždiť bradavky.