ELITA 2

21. Zábava môže začať.

Zadala to isté heslo raz, potom druhý raz a nič. Dvere sa nechceli otvoriť. Adrenalín sa jej zvyšoval v krvi.

,,Ale do riti s vami." rozzúrene povedala a chcela dvere vykopnúť.

Začala do nich hlava-nehlava kopať, kým sa jej och naozaj nepodarilo vyraziť.

Keď vstúpila dnu znova zacítila tú vôňu. Zväčšili sa jej zrenice, počula slabý tlkot sŕdc obidvoch osôb pred sebou a cítila ich sladko-horkú krv.

,,Júlia, to heslo nefunguje." znova ju z toho tranzu prerušil Jake, ktorý sa snažil otvoriť dvere od ďalšej celi.

,,Tie heslá musia byť rôzne, ani tu nefungovalo. Musíš vykopnúť dvere." zakričala mu späť a išla sa pokúsiť odpútať Alice s Derekom.

Nedarilo sa jej to. Ruky mala zoslabnuté. Videla, že aj Jake má problémy rozbiť púta. To z čoho boli vyrobené ich oslabovalo.

Zrazu započuli buchot od vchodových dverí. Lovci už boli dole a snažili sa dostať dnu.

Ako povedala. Buď teraz alebo nikdy. Musí pre to urobiť všetko, inak jej život skončil.

Horko-ťažko dočiahla na reťaz, z ktorej viseli púta. Ten malý kúsok nebol z mesačného kameňa, nepálili ju ruky, našla Achillovú pätu. Zatiahla ako to len dokázala a vytrhla reťaz zo stropu. Keď Alice padla na zem, púta rozdupala nohou. Odkopla ich čo najďalej od nej a uistila sa či je v poriadku.

Keď videla, že dýcha a reaguje na ňu, išla vyslobodiť Dereka, takým istým spôsobom ako Alice.

Jake si ju všimol a postupoval rovnako.

Elizabeth sa medzi tým postavila na nohy. Vyšla z celi von a snažila sa zorientovať. Pohľad sa jej stretol s Júliou. V tom sa Júlia pozrela na svetlá v strope a znova na Elizabeth.

,,Musíme ich rozbiť. My vidíme v tme oni nie." povedala jej, čo jej akurát preblesklo hlavou.

Júlia zodvihla reťaz, ktorá ležala na zemi z pút a snažila sa s ňou trafiť svetlo. Elizabeth popadla nejaké náradie zo stolíka blízko nej a tiež sa ho snažila rozbiť.

Čo najrýchlejšie ich porozbíjali a pokračovali vo vyslobodzovaní.

Lovci sa zatiaľ snažili dostať dnu. Búchali do dverí všetkým možným. Ruka, nohami, kadejakým náradím, čo našli poblízku, no boli odolné. Pomohol im až William, ktorý ich otvoril bezpečnostným kódom, ktorý slúžil na ich odblokovanie a zadal heslo.

Ako náhle vstúpili dnu boli nahratí. Bola tam tma ako v hrobe. Nič nevideli, nepočítali s tým.

Kým sa snažili rozpozerať, všetci to využili na oslobodenie ostatných. Hluk a buchot, ktorý pri tom vznikal, pomáhal lovcom zistiť kde majú ísť.

Po chvíli sa rozsvietili slabé svetlá spopod skiel na celách a tým sa smečke skončil náskok, čo už bolo jedno, lebo všetci 16 už boli vyslobodení a väčšina už nebola pod vplyvom sedatíva a dokonca sa im vracala aj sila, ktorú im zobral mesačný kameň.

,,Zábava môže začať." povedala sebavedomo Júlia.

Vedela, že oni 5 proti nim nemajú šancu. Myslela si, že len cez nich jednoducho prejdú. No nečakala, že budú mať zbrane z mesačného kameňa, ktoré im len tak nedovolia prejsť.

Nedali im to zadarmo, ale predsa len 5 lovci proti 16 vlkolakom a Júlii nemali šancu. Hlavne nie po tom ako s nimi zachádzali oni.

Pomsta bola velice sladká a bez milostná. Zatvorili ich do jednej celi, v ktorej bol predtým Jake s Elizabeth, lebo tá jediná nemala vyrazené dvere. Nemali sa odtiaľ ako dostať. Čakali ich veľmi dlhé dni spolu v zamknutej miestnosti. Buď sa im minie kyslík a zadusia sa, alebo zomrú od hladu. Ani v jednom prípade ich nečakalo nič príjemné.