Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Láska nie je hra!

Mala som pocit, že mi v lodičkách odumrú prsty. Stále dokola som si opakovala, že tie dve hodiny na odovzdávaní vysvedčenia vydržím a potom ich zasa odložím tam kam patria. Úplne dozadu až k stene  botníka. Rýchlo som sa pozrela do zrkadla a z poličky vzala dáždnik, hlásili dopoludnia prehánky. Cestou dole schodiskom som stretla dvojičky Alenku a Alicu spolu s mamou sa chystali na svoje prvé školské vysvedčenie. Dievčatá sa usmievali od ucha k uchu a v rukách mali drobné darčekové tašky s darčekmi pre svoju pani učiteľku. To mi pripomenulo aby som sa ešte  zastavila vo večierke a kúpila víno pre triedneho. Vypálila som z otvorených vchodových dverí do  pochmúrneho počasia. Neďaleko vchodu bola lavička na ktorej zvykli cez deň sedávať všetky klebetnice z bloku a v noci hlučné decká. No dnes tam sedel chalan so strapatými vlasmi a tými najkrajšími modrými očami po slnkom. Azda si stále pamätá moju adresu? Vidieť na ňom jednoduchú bielu košeľu a tmavomodré nohavice bol nezvyk. V ruke mal bielu gerberu a krivo sa usmieval. Pomaly sa blížil ku mne a čím ďalej tým viac sa usmieval. Až po dosť dlhej chvíli som si uvedomila, že tam stojím ako totálna blbka so spadnutou sánkou, vyvalenými očami a nefunkčným mozgom.  

"Čo tu robíš? " povedala som ohromene a v duchu sa fackovala za svoje správanie. Waw Jana, niekedy si fakt trdlo! 

"No, čakám svoju kamošku s ktorou by som sa rád porozprával a zároveň ju v tento slávnostný deň odprevadil do školy." odpovedal tak nenútene, akoby ho moje správanie vôbec nezaskočilo. 

"Aha, no.....to je....milé." neviem či som sa v tej chvíli viac hanbila alebo sa roztápala z tohto gesta. 

"Aj ja si to myslím." zaškeril sa, sklonil hlavu a chvíľku sa pozeral na svoje topánky. "Toto je pre teba." zašepkal a podal mi jednoduchú kvetinu. 

V momente som očervenela ako paradajka.  Keď mi ju podával na pár sekúnd prikryl moje prsty tými svojimi. V korune lipy zašumel vietor a ja som sa stále pozerala na neho. Kedy sa mu v očiach objavil taký zmätok a zároveň očakávanie? Kedy  jeho modré oči  získali farbu rozbúreného mora? Kedy mi okolo tváre začali lietať vlasy? Christian sa pozeral na mňa. Len na mňa akoby som v tej chvíli bola to najdôležitejšie na celom celučičkom svete. Dlhými prstami chytil jeden z prameňov a zastrčil ho za ucho. No ruku hanblivo nestiahol ako vždy, nechal ju ma mojom červenom líci. Okolo nás bolo cítiť jemnú vôňu lipových kvetov a ja som  práve v tej chvíli  ešte viac zatúžila po svojom prvom bozku. Akoby mi čítal myšlienky. Pomaly sa ku mne naklonil a jemne sa dotkol perami mojich úst. Ó sladká romantika! Neodtiahla som sa, práve naopak pritisla som sa k nemu ešte bližšie.  Chcela som cítiť jeho pery na mojich v tom jemnom hanblivom bozku. Na páse som pocítila jeho ruku, ako si ma priťahuje stále bližšie a bližšie až som ostala v jeho objatí. Okolo nás zastal čas len kdesi bolo počuť hlas kostolných zvonov. Čudné, ešte nikdy som si nevšimla, že by zvonili o pol ôsmej.....
Hmla opadla a ja som sa strhla ako králik. Zvony boli zvonkohra môjho budíku, Christianova ruka na mojom páse zamotaný paplón a jeho pery vzduch. A na záver ešte nebol koniec školského roka. No, tak to si zo mňa niekto urobil poriadnu srandu!

-------------------------------------
Pondelok. Školský rok sa končí v piatok. Stráviť päť dní v tomto cvokhouse bude pre mňa nadľudský výkon. V každom prípade známky sme mali uzatvorené, základné veci ako fotograf, kameraman a oznamka na stužkovú zabezpečené. Polovica mojich spolužiakov sa už istú dobu flákala a úplne ignorovali kalendár. Úprimne povedané aj ja som mala chuť nechať to všetko tak a radšej sa v tomto dusnom počasí váľať u starkých na záhrade. Keby... Keby som nebola zaviazaná manželom Novosadným za ich starostlivosť počas posledných mesiacov. A tak pokiaľ triedny zapisoval ďalšiu várku chýbajúcich, ja spoločne s Alenkou, klebetnou Milou a strelenou Alicou sme sedeli nad zoznamom vybavenia  laboratória a leštili skúmavky.  Neznášam to! Ale zároveň ma táto monotónna činnosť upokojovala a uvoľnila. Zajtra ma čaká usporiadanie knižnice spolu s Alenkou. Vďaka Bohu, že s ňou inak by moje mentálne zdravie kleslo na bod mrazu.