𝐘𝐨𝐮'𝐫𝐞 𝐦𝐲 𝐰𝐨𝐫𝐥𝐝

𝒇𝒊𝒇𝒕𝒉

Night is young and we're living, hands move, moving steady and the time is moving slower
I can feel we're getting closer

⚛༺༻⚛⚛༺༻⚛

,,Prepáč," pošepkal. ,,Prepáč," znova sa ospravedlnil. 

Chcel som sa ho spýtať, začo presne sa ospravedlňuje, ale zarazil ma tým, že priložil svoje pery na tie moje. Stále si ma pridržiaval za pás. Jednu z rúk som mu položil na tvár a druhú omotal okolo krku, ktorú som po chvíľke presunul do jeho blond vlasov. Prinútil ma ústa roztvoriť trochu viac, svojimi perami kĺzal po tých mojich. Zovrel svoj kabát, ktorý som mal na sebe, v päsť a pritiahol si ma ku sebe. Zostalo vážne medzi nami len to oblečenie. 

Vtedy to na mňa doľahlo. Slzy si našli cestu von, začali mi stekať po tvári. Kvôli slzám mi bolo chladno na tvár, ale vzápätí ako sa Namjoonova dlaň objavila na mojej čeľusti, už mi zima nebola. Práve naopak.

Snažil som sa nadýchnuť. Začal ma bozkávať čoraz viac vášnivejšie. Už len z toho dôvodu, som nevedel popadnúť dych. Popravde, ak by som náhodou prišiel o kyslík a bolo by to pri Namjoonovi, za účelom, že ma bozkával...bola by to tá najkrajšia smrť.

 Mierne sa mi dvihli kútiky dohora, lenže vtedy sa Namjoon odo mňa oddialil s výkrikom a ukázal predo mňa svoj ukazovák. Pri nechte sa mu začala robiť malá červená ranka od cigarety.

Ruky som spustil z jeho krku. Opatrne som chytil tu jeho do tých svojich. Nasmeroval som si jeho prst ku perám a pofúkal. S rukou trochu mykol, pravdepodobne ho to štípalo. Potichu som sa mu ospravedlnil a napokon sa narovnal. Sklonil som pohľad na zem a zároveň si vyzliekol jeho kabát. Prehodil som mu ho cez ramená, ako to urobil predtým on mne. Mal som ešte na sebe svoju bundu, ale jemu určite bola väčšia zima. Bol len v roláku.

Keď som sa od neho oddialil a uhladil mu kabát na ramenách, vtedy som spozoroval svetlá od prichádzajúceho auta. Keď sa Namjoon obzrel za taxíkom, utrel som si mokrú tvár. Ruka sa mi zosunula ku zipsu mojej bundy, ktorú som si zapol až po krk a pomalým krokom som sa rozišiel ku taxíku.

Za krátku chvíľu ku mne pribehol Namjoon, aby sme nasadli do vozidla. Otvoril som si dvere, v zornom poli som spozoroval jeho ruku. Chcel mi pomôcť sadnúť si do auta. Usmial som sa aj napriek tomu ako som sa teraz cítil a jeho pomoc prijal. Napokon som si sadol a pozdravil taxikára. Už som len čakal kedy si nasadne Namjoon. Musí byť unavený, rovnako ako ja.

Keď aj on nastúpil, natiahol ruku ku môjmu pásu a zapásal ma. Vďačne som sa naňho usmial a chytil pás do ruky. Doslova som ho drvil v prstoch. Zahľadel som sa z okna.

Pobozkal ma Namjoon. Pobozkal ma...Namjoon. 

Nevedel som či sa radovať alebo plakať. Nič sa týmto nevyriešilo. Stále... nevie o mojich citoch k nemu. Možno keby som ho sám od seba pobozkal... To by som sa mu mohol rovno priznať však? Ale nato som nemal odvahu celé tie roky. Ale prečo Namjoon... práve teraz...

Emócie so mnou teraz lomcujú ako na kolotoči. Vážne som sa zbláznil.

Odvahu som nikdy extra nemal už vôbec nie, priznať sa Namjoonovi. Však by som ho stratil. Stratil by som priateľa. Dobrého priateľa. 
Čo mám teraz robiť? 
Tváriť sa, že je to okej? Nič sa nestalo? Ale stalo sa toho veľa! A pretvaroval som sa už dosť. Nevládzem. Nevládzem, Namjoon. Ďalej už nie. 

Chcel som...od Namjoona toto celé tie roky. Prečo mi teraz vŕta v hlave? Vážne som sa zbláznil. Neviem čo chcem? Prečo proste to riešim... 
Bola to pusa od Namjoona. A moc pekná. Áno, zbláznil som sa.

Aj keď v taxíku bola celkom tma, periférne som videl ako Namjoon so sebou šije. Jemne som sa pousmial, ako som hľadel z okna. Viem, že nič netrvá večne tak ako táto cesta taxíkom, keďže o chvíľu vystupujem. Natočil som mierne hlavu na bok a uvidel Namjoona ako polo sedí na sedadle. A on je z bohatej rodiny? Pousmial som sa, ale ihneď mi ten úsmev zmizol z tváre, keďže sa o chvíľku rozlúčime.

⚛༺༻⚛⚛༺༻⚛ 

Standing in the eye of the storm, my eyes start to roll to the curl of your lips and the center of eclipse, in total darkness I reach out and touch

MisakiAyami & azelfach