𝐘𝐨𝐮'𝐫𝐞 𝐦𝐲 𝐰𝐨𝐫𝐥𝐝

𝒕𝒘𝒆𝒏𝒕𝒚-𝒇𝒐𝒖𝒓𝒕𝒉

And you've seen all my darkest fears like you've known me for a thousand years

⚛༺༻⚛⚛༺༻⚛

,,Ja už nevládzem. Asi puknem," zošuchol som sa na stoličke nižšie a priložil si ruky na brucho.

Krátko sa mi zasmial. ,,Tak neviem... že či to bulgogi nenechať skôr na obed. Ako na raňajky." 

Keď som si naozaj uvedomil čo povedal, normálne som sa posadil. ,,Chceš ostať na obed?"

Nad mojou otázkou jemne zamručal. Zakrútil napokon letmo hlavou.

,,Budem sa musieť zastaviť doma, najneskôr doobeda."

Prikývol som s jemným úsmevom. 

,,Raňajky by som stihol, ale... neviem, že či po tomto budem hladný," kývol bradou ku dózam od bibimbap.

,,Asi tiež vynechám raňajky."

Oprel som sa lakťami o stôl a bradu som si položil do dlaní. Namjoon sa nahol bližšie a urobil to samé. Zamračil som sa nad ako opakoval po mne pohyby, on sa pre zmenu usmieval. Naklonil hlavu roztomilo na stranu a mlčky sme si hľadeli do očí. Bolo to príjemné, sa naňho v tichosti pozerať. Keď sme mlčali, nikdy medzi nami nevzniklo trápne ticho. Bolo to niečo, čo som si užíval a to sme sa nemuseli ani rozprávať. Dívať sa na Namjoona, na vzdialenosť môjho malého stolu, bolo niečo iné ako sa naňho dívať, keď prechádzal cez chodbu školy. Nemusel som sa s ním rozprávať, aby som sa cítil pri ňom príjemne. Bohato mi stačila jeho prítomnosť. 

Odklonil sa od stola a normálne si sadol. Ruky si skrížil na bruchu. To ticho medzi nami prehlušovala pračka, na ktorú sa Namjoon letmo pozrel. Čakalo nás taktiež posteľné prádlo v izbe. Veľa práce na plný žalúdok, ale bolo potrebné to urobiť. Práčka pípnutím zahlásila koniec prania.

Pomaly som sa postavil a pozrel sa Namjoonovi do tváre. ,,Umyl by si prosím riad? Ja...pôjdem vyvesiť oblečenie a prezlečiem periny," oznámil som mu.

Na moju prosbu prikývol a napokon zobral všetko zo stola. Všetko postupne naložil do drezu. Odišiel som do kúpeľne, kde v rohu som mal položený kôš na čisté prádlo. Vrátil som sa s ním naspäť do kuchyne a krátko sa pozrel na Namjoona ako si pení hubku so saponátom. Jemne som sa usmial, sklonil som pohľad ku práčke a otvoril bubon. Všetko som naložil do koša a bubon od pračky zavrel. Presunul som sa do obývačky. Vedľa menšej knižnice som mal uložený sušiak. Bol poskladaný a opretý o stenu. Rozložil som si ho a začal postupne všetko vešať. Do zajtra obeda, by to malo byť suché.