So close with you on my lips,touch noses, feelin' your breath
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
⚛༺༻⚛⚛༺༻⚛
Jeho pohľad sa zmenil na smutnejší. Ako keby ho niečo trápilo. Hľadel mi do očí, neodvážil som sa uhnúť pohľadom. Sklonil trošku hlavu bližšie ku mne, tiež som sa prisunul. To malo za následok, že sa nám opreli čelá o seba. Keby som len vedel nad čím rozmýšľa. Či ho niečo trápi alebo len sa myšlienkami stratil niekam inam. Jeho kútiky sa dvihli do jemného úsmevu. Na jeho prekrásnej tvári sa objavili jeho jamky, ktoré som zbožňoval. Bol taký rozkošný. Chcel som sa ho spýtať nad čím premýšľa, len mi stihol skočiť do reči.
,,Môžem niečo skúsiť?" spýtal sa.
,,Čo?" vyčaril som jemný úsmev. ,,Išiel by som už dovnútra, neviem ako tebe, ale mne začína byť zima," ihneď som mu oznámil ako ma ovial chladný vánok.
,,Dobre," prikývol a pustil ma. ,,Tak choď, ja za tebou o chvíľku prídem."
Prikývol som a obišiel ho. Privrel som dvere na balkóne a prišiel do kuchyne. Začal som sa prechádzať po miestnosti a spotené ruky si trel stehná.
Teplo v obývačke mi natoľko udrelo do tváre, že som sa musel vyzliecť. A možno to nebolo teplom v byte. Chytil som lem mikiny a vyzliekol si ju. Odišiel som do izby a privrel za sebou dvere. Mikinu som položil do kresla v rohu izby.
Musel som sa spamätať. Naozaj sa to stalo? Už nemusím predstierať?
Sadol som si na posteľ a s hlasným zamručaním sa na ňu zvalil. Bolestne som zamrnčal kvôli rebrám a vzápätí na seba zanadával. Opatrne som sa posadil do tureckého sedu a sklonil hlavu. Prstami som sa dotkol mojich pier, kde pred chvíľou boli tie Namjoonove. Ruku z pier som stiahol vzápätí, keď sa viac otvorili dvere do izby. Vzhliadol som naňho a jemne sa usmial.
,,Predtým si sa ma spýtal či môžeš niečo skúsiť...čo to malo byť?" preťal som to ticho v izbe.
Krátko sa na mňa obhliadol, potom sa mi otočil chrbtom. Hľadel na môj písací stôl, kde boli vystavené moje mikrofóny. Vedľa stola, bola v stojane gitara.
Stále som sedel v tureckom sede a ruky mal položené medzi stehnami. Sklonil som pohľad ku svojim prstom.
,,Nechoďme dnes do školy," prehovoril ku mne.
Zdvihol som naňho zmätený pohľad. On nepotrebuje ísť do školy? Ja by som dnešok mal voľnejší.
,,Nemám žiadnu skúšku ani cvičenia, teda pokiaľ ty nemáš niečo dôležité.," okolo prstov som si omotával šnúrku od teplákov.
Uistil ma, že dnešným vynechaním školy si nijak neuškodí.
,,Zájdem ti do lekárne pre tie lieky, ktoré ti predpísala mama. Ty budeš odpočívať a ja...na teba budem dohliadať." Usmial sa tak nevinne až ma zahrialo pri srdci. Opätoval som mu úsmev a sklonil hanblivo pohľad. On si myslí, že budem odpočívať, keď tu bude? Nezažmúrim ani oko!
,,Dobre...ale nech ťa to ani nenapadne zaplatiť zo svojho."
Na jeho plán som pristúpil. Teda musel som. Nevyzeral, žeby ma niekde dnes chcel pustiť. Vzal si odo mňa peniaze a moje kľúče, ktorá viseli v predsieni na háčiku. S mojím dovolením, aby som mu zjavne nešiel otvoriť. Namjoonovi som veril natoľko, že by som mu tie kľúče v pohode dal bez zbytočných rečí.
Počul som ako zavrel dvere. Vrátil som sa naspäť do izby. Rozmýšľal som čo robiť, kým tu Namjoon nie je. Upratané bolo. Učiť sa mi nechcelo. Len pomyslenie, žeby som mal niečo z toho robiť som radšej hodil za hlavu a ľahol si do postele. Bol som vyčerpaný, ako keby som nespal celú noc, pritom som sa ani raz nezobudil. Vlastne nemal som vôbec v pláne zaspať. Len som sa cítil unavený. Mať oči dlhšie zavreté, bola asi menšia chyba, lebo som naozaj zaspal.
⚛༺༻⚛⚛༺༻⚛
I can't see one thing wrong, between the both of us, be mine, be mine
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
