See the world trough the words*

*The other side is calling me.

Prečo je to tak hrozné?
Cítiť v sebe
Prázdnotu a nič iné
Myšlienky temné
Nahromadené z mojej mysle
Beriem na vedomie
Že ich koniec nikdy nepríde.
Ako voda brehy myje
Zmyje tiež hriechy moje?
Vo vzduchu visí veta
Vzdám to?
Nechám sa prúdom stiahnuť?
Aby voda odniesla
Moje vlastné slová
Bojovať neprestávam
Nádej v malých veciach hľadám
Kusy papierov roztrhávam
Na nič rozumné neprichádzam
Zasvieti zas slnko?
Na to naše tmavé miesto?
Zachytí ma niekto?
Keď do priepasti sa bude rútiť moje slabé telo?
Som to len ja?
Čo nevidí na cestu?
Z temnoty sa nepokúšam ujsť
Keď začujem krik
Už ho naďalej nesledujem
Lebo kričím ja
A nikto si toho nevšíma
Vnútro plače
A vonkajšok sa smeje
Že už to tak bude naveky?
Vchádzať a vychádzať?
Dvere neustále otvárať a zatvárať?
Všetci zmizli
Lebo môj súhlas strácali
To staré ja už nikdy nevrátili
Hovorí sa
Že keď si v temnote
Vždy sa ti rozsvieti svetlo
Ktoré ťa z nej vyvedie
Ale čo keď budem mať
V ten moment oči zatvorené?
Zjaví sa opäť?
Je to len moja vojna
Medzi dobrom a zlom
Nádejou a smrťou
Volá ma druhá strana
Nahovára ma
Že mi už viac boje neublížia
Že sa mi strach a bolesť budú otáčať chrbtom
Keď sa na jej cestu vydám
Išlo by to správnym smerom?
Vzdala by som sa možnosti
Byť samou sebou
Len pre únik od zlých vecí
Ale zlé veci sú tu na to, aby tie dobré prišli
A urobili z nášho života
ten pravý život,
pre ktorý by sme všetko obetovali
Dňom a nocou
Padáme do hlbokého konca
A myslíme si, že
Sme prislabí na to,
Aby sme sa zachránili
Možno unavení na to,
Aby sme pokračovali
Len nádej ako hviezdy
Na oblohe svieti
A snaží sa nás udržiavať
Na vesmírnom mori
Pripomína nám
Že nie sme na tomto svete sami
Dúfam, že sa k nám vráti
Cez deň, keď noc vidno nie je
Možno zlomím prekliatie
Lebo nechcem žiť bez nej
Ako by som utiahla tú ťarchu strateného sveta?
Čo keď sa nebudem vedieť nadýchnuť?
Ukáže mi niekto ako na to?
Zabúdam dýchať
Nechcem vzduch plný nenávisti
Myslím na tie dobré časy
Ale čo keď moja myseľ sa naplní
A už ich neuvidím?
Zabúdam aké to bolo
Vie to len málokto
To zakopané tajomstvo
Života bez starostí
Také malé bláznovstvo detí
A ich bujných fantázií
Aké by to bolo znovu uzrieť nekonečné myšlienky mladších?
Vidieť odlišne svet
Ktorý ani nebol svetom
Bol len výmyslom
Plným sladkých slov 
Povedz mi prečo
Toľko sa musí trpieť
Koľko ešte budeme padať?
Kým vyšplháme tú horu?
Kým sa v daždi tancovať naučíme?
Kým tej pravej láske porozumieme?
Kým v maličkostiach radosť nájdeme?
Život nás učí
Vlastným spôsobom
Podkopáva naše nohy
Aby sme sa naučili stáť na nerovnej zemi
Ničí naše sny
Aby sme ich budovali pevnejšie
Zaslepí nás
Aby sme videli jasnejšie
Všetko to robí preto
Lebo nám chce ukázať krásu sveta
Aj keď je to veľká sviňa
Ktorej sa raz budeme musieť poddať
Aby sme mohli byť lepšími
A nesúdiac sa s ostatnými
Výnimoční jedinci
Vytvárajúci vlastné cesty
Každý z nás
Namaľoval aspoň sto ráz
Svoj osud
Čo hneď zmazal
Neveril si
Ale vieru nestrácal
Bo všetko je raz za život
A všetci píšeme svoj príbeh za seba
Nič nie je vytesané do kameňa
Rozhodnuté vesmírnou silou
Ktorá nás núti pokračovať
A samých seba nestrácať
Tak žijme a dýchajme
Veď aj tak sa to raz skončí
A hodí nás to do priepasti
Aby sme mohli znovu ožiť
A ďalší príbeh napísať.