Valí sa na teba lavína
Veď je február
Ale ja nie som žiadna Marína
Guláš vie robiť dobrý, veď osud je majster šéfkuchár
Nie ty nie si padlý anjel
Ako by som na teba len mohla zabudnúť?
Moje telo sa zas zachvelo, keď tvoj hlas zaznel
Ako by som sa mala prinútiť?
Nevidieť, že si hviezda v tom tmavom mori
Keď sa plavíš na svojej vytúženej plachetnici
Keď si ideš za svojimi snami
So všetkými svojimi silami
Viem, že som divná
Viem, že sa túlam na brehu Váhu
Rada by som si ľahla pod daku starú svrčinu
Možno sa hodím do vody, keď uvidím zakliatu pannu
Možno mi splní želanie, najtajnejšiu túžbu
Vedieť lietať a dotknúť sa hviezd, čo nad našimi hlavami svietia
Nie, ku mne len čierna vrana cez noc prilietava
Možno raz budem dobrá metafora
Keď odbije dvanásta hodina
Kto ma poleje rosou života?
Keď nádej moju dušu oblieva?
Možno zleteli orly ponad Tatry
Tiahli nad vysoké podolia, do doliny
Ale čakala tam na nich len pustatina
Lebo Jánošíka odviedli do žalára
Utíchli iskry hromové robiace taký zhon
Uhynuli v srdci, nemali toľko sily na svoj zrod
Ale hovorili, čože ty robis, že sa ti tak zle vodí?
Viem, že by si chcela dosnívať ten sen dlhý
Ale čo keď skutočnosť je krajšia ako sa ti javí?
A keď ju uvidíš, pred tebou sa tajomný závoj roztvorí
Príde čas, tvoj najhlbší sen sa ti splní
Ale kam to mesiac pozeral, že bol taký bledý?
Uvidel moje myšlienky?
Keď ich more plieskalo o skaly?
Nedaj bože pomyslel na pocit neslobody
Nemohol byť ten potok trochu pokojnejší?
Nemohol, uvidel sa nad oblaky
Uvidel ako slnce v zlatej kolíske nad horou umiera
A teraz koniec sveta vyčkáva
Z búrok sveta tie odpovede nedostáva
Možno s poslednými silami duchov na cmiteri vyvoláva
Ale čo keď to jediné čo vie, je nádej zakopávať?
Len na brehu Váhu či Dunaju sa túlať
Kde vlastne som? Kto som? Len otázky sa pýtať
Zamýšľať sa aké je to chaotické
Ale v skutočnosti je to všetko prepojené
Ked to prijmem, vidím, je to priam jednoduché
Odpovede boli tu celý ten čas
Nemusela som tie otázky kričať tak nahlas.
Teraz už viem, že som to bola ja
To ja som sa pred dávnou dobou zakliala.
YOU ARE READING
See the world trough the words*
PoetryNiekedy myšlienky utečú príliš ďaleko... K tebe sa prinavrátia... Až keď bude zas čierno... Život je čistá fantázia od rána až do večera..., Hlavne keď sa plášť temnoty na svet rozprestiera... Ako inak vidieť svet, ak nie cez svoje myšlienky straten...
