See the world trough the words*

*Not real

Načúvam mojej mnohotvárnej nekonečnej duši
Počujem ju rozprávať staré príbehy
Šúcham svoje nemotorné nohy
O rozbitého skla kusy
Tie postavy si vymyslela?
Aby démonov z pekla zahnala?
Ťažké je nazrieť za plášť temnoty
Keď sa v ňom zas a znova uvidím
Odmietam, padám, zomieram
To sú všetko moje cnosti?
Kto si, dievča?
Nie je ti náhodou zima?
Trasieš sa, daj pozor
Kedy dostaneš od svojho tela odpor
V neznámych územiach sa brodíš
Ale čo nepokúsiš, to nezistíš
Kam ma to vedie?
Do záhuby?
To ani čert nevie
Možno na to už zabudli
Ako ja, pripustiť si to nenechali
Život je sviňa
Keď je tu len tvoja škrupina
Tvoja duša ťa opustila
Si na to všetko len sama
Vianočný duch neprichádza
Boji sa, že zmení ťa
Nepáčim sa ti snáď?
Viem, že ma čaká poriadny pád
Viem, že si jediný človek s kým si chcem písať
Chcem o tebe dočerta ešte snívať!
Neprekonám bariéru
Čo nás delí od sveta
Práve míňam tu fantáziu
Zasadíš ma ešte do toho deja?
Či ma tam nechceš vpustiť
Lebo tam zúri vojna?
Nechceš to dopustiť
Ale ja sa už nebojím
Vypijem ten jed až do dna!
Túto šancu už nezahodím
Zbaviť sa ťa
Vnímam ako čas práve zastal
Že by som ťa tu medzi našla?
Vtedy vo mne len hnev vzrastal
A tvoj sa ma zjavne ľakal
Vzduch bol chladný
Dokonca chladnejší ako ty
Vieš, že naňho myslím vždy
Keď si spomeniem na moje všetky lži
Tvoj úsmev je nezabudnuteľný
Ale o tom sa tá duša zabudnúť zmienila
Aha, ty nikdy nebudeš skutočná...