Good girl

Kapitola 24

Nolan

Sedel som v klube za barom. Boli sme tu iba ja a Mason, pretože bol pondelok večer a pre ostatných bol klub zatvorený. Kopol som do seba vodku, ktorú som mal naliatú v pohári.
„Ja fakt neviem, do čoho som sa to zamotal a či mi to za to stojí," uchechtol som sa.
„Dosť ma udivuje fakt, že zrovna ty riešiš takéto problémy," pokrútil hlavou.
„V podstate, nie sú to moje problémy. Ja som v tom nevinne," obraňoval som sa.
„Nolan, tie baby sú oproti tebe ešte deti, tie poriadne ani nevedia, čo v živote chcú."
S týmto som musel nesúhlasiť. Pokrútil som hlavou.
„Avery nie je decko. Na svoj vek mi príde vyspelá viac než dosť."
Mason sa začal uškŕňať, no hneď som ho prerušil.
„Ani nedúfaj, kamarát. Zabudni na to, že ja budem niekedy k niekomu niečo cítiť alebo nebodaj, že by som mal s niekým vzťah. To si vyhoď z hlavy. To, že si s ňou párkrát do týždňa zajebem neznamená, že to má nejakú budúcnosť ako niečo viac," uviedol som ho na pravú mieru. Začal krútiť hlavou a napil sa zo svojho pohára.
„Niekedy ťa fakt nechápem. Krásna mladá baba, ktorá po tebe očividne ide a ty s ňou zaobchádzaš... takto."
„Mason, zaobchádzam s ňou dobre. To, že s ňou nechcem mať vzťah s týmto nemá nič spoločné. Nie je to ňou. Vieš veľmi dobre, že ja nie som človek na vzťahy. S Avery, ani s nikým iným."
„Rozmýšľal si nad tým, že by ona mohla mať nejaké city k tebe?" spýtal sa. Mykol som ramenami.
„Dohodu pozná. Akékoľvek city sú len smola pre ňu, pretože ich nebude mať opätované."
„Si kretén," uchechtol sa.
„Ja viem. Ale je to tak, ako to je."

Domov som sa vrátil neskoro v noci. Mal som ešte veľa práce okolo klubu, a tak som asi do pol tretej ráno sedel za počítačom a vybavoval všetky neodkladné veci. Celú dobu mi na mobil chodili správy, no ignoroval som ich. Neznášam, keď ma niekto vyrušuje pri práci. Nech je to hocikto, klub a jeho správny chod je pre mňa na prvom mieste. Vždy je u mňa na prvom mieste to, čo mi zabezpečuje peniaze. Nakoniec telefón začal vyzváňať. Ani som sa naň nemusel pozrieť, a vedel som, o koho sa jedná.

„Som veľmi rád, že si sa rozhodol tentokrát neodignorovať môj telefonát. Je to dosť nezdvorilé," ozval sa z telefónu mužský hlas s ruským akcentom. Zaťal som sánku.
„Začína mi dochádzať trpezlivosť, Carter. Nenúť ma robiť veci, ktoré sa mi ako človeku síce priečia, no pre svoje peniaze ich robiť musím. Inak to nejde, môj milý."
„Už som tvojim chlapom povedal moje stanovisko k tejto veci. Alebo ti to neodkázali?"
„Ako myslíš, Nolan Carter. Varoval som ťa. Toto je len tvoje rozhodnutie," odsekol chrapľavý ruský hlas a vzápätí zložil telefón. Od nervov som treskol päsťou do stola. Pretrel som si oči a začal som uvažovať o tom, čo urobím ďalej. Môžem si byť istý tým, že ten ruský sviniar to nenechá len tak. Pre svoje skurvené prachy je schopný ísť aj cez mŕtvoly. Ja sa ale nevzdávam. Nie bez boja.

„Zbláznil si sa?" Mama vyvalila oči na letenku, ktorú som jej podal.
„Máš zaplatený mesačný pobyt v rakúskych Alpách. Budeš tam mať všelijaké procedúry na ten tvoj boľavý chrbát. A nedá sa to vrátiť, takže nemáš na výber."
Toto bola jediná možnosť, ktorá mi v tejto situácii prišla ako dobrý nápad. Poslať mamu do Európy, ďaleko od všetkého svinstva, ktoré by na ňu mohlo číhať tu. Ona je totiž jediná vec, ktorou mi Alexander Vasiljevič môže ublížiť. Keď bude v bezpečí mama, budem oveľa kľudnejší a budem môcť s čistou hlavou premýšľať o svojich ďalších krokoch.
„Nolan... Ja ti krásne ďakujem. Je to úžasný darček, ale nemôžem ho prijať."
„Prečo zasa? Čo zas vymýšľaš? Nemôžeš jedenkrát v živote odomňa niečo prijať a nekomplikovať situáciu?" spýtal som sa vyčítavo.
„Nolan, ty nechápeš, že sa nemôžem zo dňa na deň len tak zbaliť a odísť na druhý kraj sveta? Mám tu povinnosti..."
„Ako napríklad?" nadvihol som obočie.
„Ako napríklad prácu?" odpovedala otázkou s podtónom sarkazmu. Pozeral som sa priamo na ňu, tentokrá už s pobaveným pohľadom. Vidím, že ma moja vlastná matka podcenila a vôbec ma nepozná. Položil som si ruky na jej ramená.
„V práci máš všetko vybavené. Dokonca už za teba na ten mesiac majú aj náhradu," oboznámil som ju. Prekvapene pootvorila ústa, no nepovedala ani pol slova.
„Zajtra o pol piatej ráno. Odveziem ťa na letisko," usmial som sa a pobozkal som ju na líce.
„Pa," pozdravil som ju a vyšiel som z kuchyne.

„Nolan!" zastavila ma, keď som už vychádzal z domu. Otočil som sa ku nej. Na jej tvári nebol výraz, ktorý by som chcel, aby mala. Bola ustarostená. Veľmi dobre vedela, že sa niečo deje.
„Povedz mi," začala a chytila ma za ruku, „máš nejaké problémy?"
„Nie," odvetil som rázne. Nemám šancu ju oklamať. V tomto ma pozná zasa až príliš dobre.
„Neposielaš ma preč preto, že by sa ti mohlo stať niečo zlé, však?"
„Pozeráš príliš veľa tureckých telenoviel, mama," snažil som sa odľahčiť situáciu.
„Skrátka si zaslúžiš oddych a dávno si nikde nebola. Tak som ti chcel urobiť radosť. To je celé. Nič viac, dobre? Tak si choď teraz pekne v kľude pobaliť všetko, čo budeš potrebovať a uvidíme sa ráno."

„Myslíš si, že niečo s Rusmi vyriešiš za ten mesiac, čo bude tvoja mama preč?" spýtal sa Mason, keď sme vyšli z fitka.
„Musím to vyriešiť. Inak nebudem mať pokoj už nikdy."
„Čo máš v pláne?"
„Budem hrať hru podľa jeho pravidiel. Špinavo a nekompromisne."
Odomkol som auto a hodil som si tašku s vecami na zadné sedadlá.

„Chceš na Vasiljeviča nájsť špinu a začať sa vyhrážať prezmenu ty jemu?" uchechtol sa Mason, keď som ho oboznámil s mojím plánom.
„Prečo sa smeješ?" nechápal som.
„Braček, v momente kedy vyslovíš hocijakú vyhrážku si podpíšeš rozsudok smrti. Si si toho vedomý?"
„Nezabije ma. Na to nemá gule."
„Načisto ti preplo? Za tie roky, čo sme tam strávili sme videli všelijaké svinstvá. Myslíš si, že sa bude zdráhať toho, povedať svojím gorilám, aby ťa odstránili?" rozhodil rukami. Prevráril som očami.
„Nolan, ak si myslíš, že ťa ten človek kedysi bral ako svojho syna a niekde v hĺbke duše ťa má stále rád, tak si kurva na omyle. Ten chlap ťa nenávidí! Pôjde po tebe ako pes po údenom! Dobre ti radím, nezahrávaj sa s ním..."
„Neprosil som ťa o prednášku. Buď do toho pôjdeš so mnou alebo jeb na to," odsekol som. Mason sa zhlboka nadýchol.
„Vieš, že by som ťa v tom nenechal samého..."
Uškrnul som sa.
„Ale nemysli si, že to robím s radosťou. Robím to len kvôli tomu, aby ťa kvôli tvojej tvrdohlavosti a hrdosti niekto neodjebal, keď pôjdeš vyniesť smeri!"
„Bože buď už radšej ticho, niekedy si horší ako baba," uchechtol som sa s zastavil som pred jeho domom. Mason sa natiahol dozadu po svoju tašku a predtým, sko vystúpil z auta sa na mňa pozrel.
„Dúfam, že v tejto vojne budeme mať viac šťastia ako rozumu. Pretože to, do čoho sme sa namočili je čisté šialenstvo, kamoš."