Good girl

Kapitola 26

Avery

Dovolenka s babami, tak ako každá dovolenka, ušla ako voda. Ani sme sa nenazdali, a boli sme naspäť doma. Let domov bol omnoho vyčerpávajúcejší ako ten prvý, pretože sme mali o jeden prestup naviac, čo nám zožralo neskutočne veľa času aj energie.

Hneď, ako som sa vrátila domov som sa ozvala Nolanovi. Veľmi mi chýbal a už som ho naozaj chcela čo najskôr vidieť. Cestou v lietadle som premýšľala, či som za ten týždeň chýbala aj ja jemu. Myslel na mňa alebo si len povedal, že sa o týždeň aj tak uvidíme a nemárnil čas myšlienkami na mňa? To sa pravdepodobne aj tak nikdy nedozviem. Môžem si maximálne vytvárať v hlave rôzne scenáre.

Po príchode domov som sa ospravedlnila našim aj Chrisovi, ktorí ma, samozrejme, chceli spovedať a vidieť všetky fotky, no ja som bola po ceste príliš rozbitá na to, aby som sa zmohla na hocijakú činnosť. Takže jediné, čo som urobila bola rýchla sprcha, správa Nolanovi, a hneď na to som zaspala ako bábätko.
Zobudila som sa niečo po štvrtej poobede, takže som za sebou mala necelých osem hodín spánku. Aj napriek tomu som sa však stále cítila byť unavená.

V mobile som si našla niekoľko správ od Nolana. Chcel, aby som dnes za ním prišla do klubu. Vraj sa so mnou, okrem toho, že ma chce vidieť aj potrebuje súrne porozprávať. Ohľadom čoho už som sa však nedozvedela.

Je pravda, že som sa dnes nechystala nikam ísť, no bola som príliš zvedavá na to, čo chce so mnou Nolan riešiť.
Predtým, ako som odišla z domu som našim nechala na chladničke odkaz, že idem von. Keby ma totiž nenašli doma po tom, čo sa vrátia z práce, zošaleli by.

Zaplatila som taxikárovi, ktorý mi zastavil kúsok od klubu Moonlight a vystúpila som z auta. Pred klubom bola, ako už tradične, nekonečná rada mladých ľudí.
Nolan mi povedal, aby som vyhadzovačovi povedala, že idem za ním, vraj o mne bude vedieť.
Presne tak to aj bolo.
Hneď, ako som mu povedala svoje meno a za kým idem, bez problémov ma nechal obehnúť tú kilometrovú radu.

Hneď ako som zišla dole po schodoch ma ovalil vychýchaný vzduch zmiešaný s cigaretovým dymom a zápachom alkoholu.
Predierala som si cestu medzi dav smerom k baru, aby som zistila, či je Nolan tam. Ak tam nebude, bude pravdepodobne u seba v kancelárií.

Zrazu ma niekto zozadu pevne chytil a pritiahol k sebe. V prvej chvíli som si myslela, že to bude Nolan. Táto možnosť sa vyvrátila v momente, kedy som sa obzrela za seba a uvidela som neznámeho chalana, približne v mojom veku. Začal so mnou hýbať, akoby so mnou chcel tancovať. Všemožne som sa snažila dostať sa z jeho zovretia, no nedarilo sa mi to, pretože bol niekoľkonásobne silnejší ako ja.
„Pusti ma!" zvreskla som a začala som sebou ešte viac mykať.
„Ale čo si? Veď sa bavíme," zapriadol mi pri uchu. V tej chvíli som ucítila, ako ho odomňa niekto ohromnou silou odtrhol. Nemusela som dvakrát hádať, kto to bol...

„Chyť sa jej ešte raz a zadusím ťa tvojím vlastným kokotom," povedal výhražne Nolan, ktorý mu teraz stál tvárou v tvár. Z jeho pohľadu doslova sršal hnev. Vyzeral, akoby sa ho chystal zabiť. V jednej chvíli som si myslela, že medzi nich budem musieť vstúpiť, aby nedošlo k tragédií. Ten druhý však urobil múdre rozhodnutie a s opovrhujúcim pohľadom ho obišiel, pri čom ho buchol ramenom do ramena. Vo chvíli, kedy sa za ním Nolan otočil, aby ho chytil a dal mu nakládačku som ho zastavila.

Hnev v jeho očiach zmizol v momente, kedy sa pozrel znova na mňa.
„Si v poriadku? Neurobil ti ten skurvysyn nič?" uisťoval sa. Motýliky v bruchu na seba nenechali dlho čakať. Nikto okrem môjho brata sa ku mne nikdy nesprával takto ochranársky.
Pokrútila som hlavou.
„Nič mi nie je," odvetila som. Bolo na ňom vidno, že sa mu určitým spôsobom uľavilo.
„Poď za mnou," vyzval ma a potiahol ma za ruku.

Vrhli sme sa jeden na druhého ešte skôr, ako sme vôbec zatvorili dvere na kancelárii. Nolan ma svojím telom väznil opretú o dvere a jazykom si dravo predieral cestu do mojich úst. Mala som čo robiť, aby som s ním dokázala udržať tempo. Rukami prechádzal po mojom tele, no zakaždým zastavil na zadku, ktorý stlačil, akoby to mala byť posledná vec, ktorú v živote urobí.

Ani na sekundu sme sa od seba neodlepili. Nolan si naliehavo rozopínal Nohavice, zatiaľ čo môj krk obsypával bozkami. Hneď, ako si stiahol nohavice s boxerkami urobil to isté s mojimi nohavičkami, ktoré sa hneď ocitli na zemi.
Šaty mi vyhrnul vyššie a následne ma zvihol.

V momente, kedy som ho ucítila v sebe sa z mojich úst vydral slastný vzdych. Hneď začal prirážať rýchlejšie a tvrdšie. V miestnosti zrazu nebola počuť ani hudba odvedľa. Jediné, na čo som sa sústredila bolo naše vzájomné dýchanie a vzdychy, ktoré sa vynárali zakaždým, keď prirazil.
„Pozeraj sa mi do očí, Avery," zastonal a pritlačil ma ešte viac ku dverám. Vošla som mu rukami do vlasov a oprela som sa čelom o jeho čelo. Pozerli sme sa jeden druhému do očí. Akoby zrazu všetko okolo nás prestalo existovať. V tejto chvíli som nepotrbovala nič tak veľmi ako jeho vo svojej blízkosti. Môj dych bol tak zrýchlený, že som mala pocit, že čochvíľa skolabujem v jeho náručí, no bol to tak skurvene dobrý pocit. Do poslednej chvíle mi dokazoval, že viac nikoho iného nepotrebujem. Že len on je jediný, kto so mnou môže spraviť niečo takéto...

„Kurva, tohoto nikdy nehudem mať dosť," vydýchol si chvíľu po tom, ako sme skončili a krátko ma pobozkal.
„Som na tom rovnako."
Nolan sa uškrnul a pritiahol ma ešte bližšie k sebe. Pobozkal ma a pustil ma od seba až po hodnej chvíli.

„O čom si sa chcel vlastne rozprávať?" spýtala som sa. Stála som pred zrkadlom, ktoré mu viselo na jednej zo stien. Napravila som si šaty a upravila som si aj vlasy. V odzraze zrkadla som videla, ako opretý o stôl nad niečím zamyslene uvažuje.
„Nolan," oslovila som ho a šla som smerom k nemu. Pozrel sa na mňa.
„Poviem ti dopredu, že ti poviem všetko bez ohľadu na to, že ti to dosť pravdepodobne ublíži, pretože máš právo to vedieť. A máš právo vedieť, akí hadi sa hrajú na tvojich kamarátov."
„Začínam sa trochu báť," uchechtla som sa.
„Charlotte," začal. V tej chvíli mi úsmev zmizol z tváre a nahradil ho zmätený výraz.
„Je ako keby mnou bola posadnutá. Nedá mi pokoj. Nwustále sem za mnou chodí a nechutne sa vnucuje. Niekoľkokrát ma doslova prosila, aby som ju vyjebal..."
„Tak to stačí!" zvreskla som naňho. Zmocnil sa ma neuveriteľný pocit hnevu. Ako si môže niečo takéto vymýšľať? Ako môže niečo takéto vôbec vypustiť z úst?
„My dvaja sme spolu skončili. Už ťa v živote nechcem vidieť!"
„Avery, aspoň ma kurva nechaj dohovoriť!"
„Trepeš sračky! Myslíš si, že ti niečo takéto uverím? Koľko sa poznáme? Pol roka? Naozaj si myslíš, že ti uverím tieto skurvené klamstvá, ktoré sa snažíš našiť na Char bohvie prečo?!"
V miestnosti na pár sekúnd nastalo ticho. Ticho, ktoré sa však zdalo byť nekonečné. V živote som necítila takýto odpor a zároveň sklamanie.
„Si nemožný, Nolan,"povedala som s najväčším opovrhmutím, ktoré som zo seba dokázala dostať s šla som smerom preč z miestnosti.

Keď som chcela otvoriť dvere s tým, že už toho sviniara v živote neuvidím som zamrzla na mieste.
„Ja viem, že ma chceš rovnako ako ja teba. Môžeme sa stretnúť hocikde si povieš, len ma stále neodmietaj, lebo už to dlhšie nevydržím," zaznel Charlottin hlas z jeho telefónu. Podľa všetkého to bola hlasová správa. Žalúdok sa mi stiahol tak silno, že som mala pocit, že začnem vracať aj to, čo v ňom nebolo. Pomaly som sa otočila smerom k nemu. Stál stále na rovnakom mieste a v ruke držal telefón otočený smerom na mňa. Vo chvíli, kedy som sa pozrela na displej som dostala ďalší úder. Začala som cítiť, ako sa mi pomaly roztriaslo celé tele. Pomalými krokmi som sa približovala naspäť k nemu. V jeho telefóne boli fotky. Nebolo ich pár, boli ich desiatky. Medzi nimi aj fotky, ktoré Char fotila na izbe na Ibize. To však nebolo nič. Boli tam aj také, po ktorých som už nemala silu pozerať ďalej. Zrazu mi do seba všetko zapadlo ako skladačka. Zrazu som všetkému rozumela. Nezmohla som sa však na jediné slovo. Stála som pred ním ako obarená s očami plnými sĺz, ktoré sa postupne začali kotúľať dole mojimi lícami. 

Ahojtee🫶🏻
Toto bola pre mňa jedna z najťažších kapitol, ktoré som doteraz napísala. Viem, že viacerí z vás ma za toto budú chcieť pravdepodobne ukameňovať, ale mala som to tak naplánované už od úplného začiatku. Dúfam, že vás príbeh aj naďalej baví a teším sa na vaše ohlasy v komentároch🫶🏻