Dcéra zlého muža

1.

Pred tromi dňami

,,Ale môj pán povedal, že chce štyri kone, tak bude mať štyri kone pani Andersonová. Nebudem o tom viac diskutovať!" Rozkázal som a vyšiel som von na čerstvý vzduch. Začal som sa prechádzať v záhrade. Musel som si vyčistiť hlavu. Môj pán neznesie žiadnu chybu, a už iba to, že Andersenovci nemali všetko vopred pripravené, tak ako sme sa dohodli, ich robí napoly mŕtvych. 

Od temných myšlienok  ma odpútalo dievča. Čierne vlasy, modré oči, a mnoho pieh na rozosmiatej tvári. Presne taká akú si ju pamätám spred 12 rokov. Vtedy mala síce ešte iba 7 rokov, no jej iskra, niečo nadpozemské ju stále robí inou ako ostatne slúžky. To je možno dôvod, prečo ju nemajú radi, a prečo sa ku nej celí ten čas správajú škaredo. Je iná a oni to vedia, a viem to aj ja.

,,Predstav si Calliope, Amari dnes oliala pani Lujzu. Asi si už môže baliť kufre. Andersonovci také nemehlá neakceptujú." rozprávala slúžka unudenej Calliope, keď z ničoho nič oblial Calliope zlý pocit. Presne taký ako deň pred tým keď zabili jej matku. Zimomriavky sa jej rozpŕchli po celom tele. Otočila sa a uvidela muža. Mala neblahé tušenie, že to on stojí za jej náhlou zmenou nálady. Nevidela, mu do tváre, lebo neznámi muž sa ihneď otočil, no bol jej veľmi povedomí. Už niekde ho Calliope určite videla. Rýchlo sa striasla, a utekala si robiť svoju prácu, no  zlý pocit ju prenasledoval celý zvyšok dňa.

prítomnosť

,,Calliope vstávaj rýchlo!" Volala pani Diazová na Calliope hneď z rána. Neboli ešte ani 3 hodiny ráno a vrchná slúžka už bola na nohách. A mala šťastie. Iba to, že každé ráno vstáva skôr, ako slnko zachránilo nevinú Calliope pred hnevom temného kráľa Aarona. ,,Calliope vstávaj! Musíš utiecť!" Kričala pani Diazová na Calliope potichu, aby nezobudila ostatne slúžky. ,,Pani Diazová čo sa deje? Prečo ma budíte tak skoro?" Spýtala sa Calliope hneď, ako otvorila oči. Všetko toto jej pripadalo ako zlý sen. ,,Call musíš odísť Aaron ťa hľadá, už to tu nie je bezpečné!" Pokračovala pani Diazová v rozprávaní nič netušiacej Calliope. ,,Pani Diazová ste v poriadku?"  Opýtala sa Calliope znova. Pani Diazová bola veľmi rozrušená. Jej vrásky, ktoré ukazovali na jej nie veľmi mladý vek boli teraz veľmi výrazné. ,,Winter uteč a už sa nevracaj. Rozumieš?" Práve touto vetou si pani Diazová získala Calliopinu pozornosť. Winter. Toto meno Calliope nepočula už 5 rokov. A takto ju volala iba mama. Iba Rachel vedel, ako sa volá. ,,D-d-dobre, ale prečo." zakoktala sa Calliope zaskočená pani Diazovou. ,,Viem, čo sa stalo tebe aj Rachel, a preto mi ver Call prosím. Sľúbila som tvojej mame, že ťa ochránim pred Aaronom, a tak to aj bude. Teraz musíš ujsť. Utekaj do lesa a strať sa. Nikdy sa sem nevracaj a nikomu sa neukazuj. Bež!" Povedala pani Diazová, a to boli jej posledné slová. Sotila Calliope von z dverí a zavrela ich. Calliope nemala inú možnosť, ako utekať. Presne tak, ako jej pani Diazová prikázala. Keď dorazila  Calliope  do lesa do izby vtrhli stráže a zatkli každú slúžku ktorú, našli. Potom vošiel do miestnosti on. Eathan. Prezeral si slúžky. Každej sa pozrel do očí a hľadal tie, ktoré by sa podobali na tie jeho, no žiadne oči nemali farbu pripomínajúcu jasnú oblohu. ,,Nie je tu. Zdrhla. Znova!" Skríkol nahnevaný Eathan a vydal rozkaz prezrieť cely zámok, no v duši vedel, že Winter zmizla presne tak ako pred 5 rokmi.

,,Pane prehľadali sme celý zámok a všetky ženy sme zatkli a zoradili vedľa seba, môžete ísť ich skontrolovať, no žiadne oči neboli také aké ste nám kázali hľadať." Oznámil vojak zlú správu Eathnovi.  Ak Winter zmizla musí po nej vyhlásiť pátranie. ,,Pošlite 20 vojakov do najbližšej dediny, a oznámte im, že Čierne srdce ušlo. Urobte to tak ako stále, no teraz už vieme presne ako vyzerá. Nezabudnite to do príbehu zahrnúť je výzor. Jej hnedé vlasy, a unikátne modré oči."