Dcéra zlého muža

2.

Som v posteli! Toto bola prvá myšlienka, ktorá Calliope ráno prebehla hlavou. Možno nie až tak ráno ako si myslela. Boli už asi tak dobré tri hodiny poobede. 

Bola toto všetko iba jedná nočná mora? Nepochopiteľné správanie slečny Diazovéj,  útek, život v lese a ..vlci. Nie toto nemohol byť sen. Som mŕtva? Zožrali ma vlci? Napadali myšlienky rozrušenú Calliope hneď z "rána".

 ,,Konečne si hore!" ozval sa za Calliope príjemný mužský hlas. Hlas pochádzal od muža ktorí pri nej sedel a skúmavo si ju obzeral. ,,Kto si? Čo tu robím? A čo sa mi stalo?" spustila Calliope kopu otázok na neznámeho muža ešte pred tým ako si uvedomila, že ide niečo povedať  ,,Aj tebe dobre ráno, alebo skôr deň," usmial sa na ňu a Calliope sa začervenala. Bolo to naozaj drzé nepozdraviť sa. Calliope sa už chystala vstať, poďakovať sa mu, a odísť preč. Ale niečo jej v tom zabránilo. Ostrá bolesť sa jej začala ozývať po celom tele. Asi ten pád zo stromu bol naozaj skutoční. ,,Opatrne! Na boku máš veľkú ranu od vlka ktorí ťa tam pohrýzol. No neboj sa ošetril som ti ju a zašil. O týždeň o nej nebudeš ani vedieť." dokončil a Calliope si až teraz uvedomila, že ju ten záhadný muž aj prezliekol. Celá sa začervenala a skryla sa od hanby pod paplón.

Chudák dievča, musí byť veľmi vystrašená po takom náročnom dni. Pomyslel si záhadný muž.  ,,Oddychuj. Nevyliezaj z postele, ja sa idem zatiaľ prejsť do lesa a dačo uloviť na večeru. Ako vidím dosť dlho si nejedla." dopovedal a odišiel. Nemal v pláne ísť teraz loviť. Určite nechcel nechať to dievča samé bez dozoru na takú dlhu chvíľu, no chcel ju nechať samú zo svojimi myšlienkami. Nech si ich utriedi a potom sa z ním bude môcť porozprávať a povedať mu kto je a čo robila sama v noci v Lese Vlkov. A tak odišiel von pred dvere a sadol si na schody.

Keď si Calliope bola istá, že je preč odkryla sa a pokúšala sa vstať. Ale nešlo to. Po piatich minútach neúspešných pokusov to vzdala ľahla si, a zamyslela sa. Kto to môže byť? Aaronov vojak to určite nie je. Keďže oni sú zlí a nepomôžu ani sebe navzájom, a nie to ešte cudzej dievčine. Na horára nevyzerá. Môže mať tak okolo 20 rokov, možno menej. No okrem tejto záhady kto je jej tajomný záchranca sa musím zamyslieť, čo bude robiť ďalej. Zostať tu určite nemôže, no odísť hneď teraz bude ešte viac nebezpečné. A tak Calliope dospela k záveru, že tu zostane max. týždeň. Pokiaľ sa jej bok nezahojí, alebo kým nebude vedieť vstať z postele.

To tajomne dievča malá veľké odhodlanie, pomyslel si muž. Už necelú pol hodinku mu kazí buchot z izby čo sa to dievča neúspešne pokúša vstať z postele, prenádherný spev vtákov. No zároveň ju musí obdivovať. Tá rana je obrovská a musí ju to veľmi bolieť, veď on sám jej to vyše hodiny zašíval.  Keď už mal pocit, že si dievča utriedilo myšlienky, v lese zaklapla jedna z jeho pascí, a tak sa po ňu vybral. V klietke boli chytené dva veľké zajace. Väčšie šťastie dnes asi ani nemohol mať. Vykrútil zajacom krky a rýchlo sa ponáhľal za tajomnou dievčinou, a iba dúfal, že si neroztrhala ranu. Znova jej to nechcel zašívať, lebo by to robil pri jej vedomý, a najbližší doktor je tu päť dni cesty

Neznámi muž pripravoval zajaca potichu. Calliope sa už naučila ako tak meniť polohy na posteli, a tak si sadla a nemo na muža hľadela. Keď ticho v chalúpke začínalo byť neznesiteľné z ničoho nič Calliope prehovorila.  ,,Volám sa Rachel a ty?" Nechcela použiť svoje pravé meno, lebo sa bála toho, čo jej pani Diazová povedala, a tak použila meno svojej mamy. 

Rachelin hlas bol nádherný. Znela ako vtáky čo vonku spievali. Pomyslel si muž, a na sekundu sa zasekol pri čistení zajaca.  Rozmýšľal či jej povie, svoje pravé meno, no nechcel aby sa mu klaňala tak jej povedal meno ktoré ho napadlo ako prvé. ,,Ja som Carter." 

Carter bol veľmi šikovný, Calliopinu ranu na boku jej zašil lepšie ako by to spravila polovica slúžok na zámku kde pracovala. Pri spomienke na zámok Calliope pichlo pri srdci. Aj toho zajaca sťahoval z kože opatrne, aby nechal kožu čo v najlepšom stave. Pomyslela si Calliope.

Carter bol nesmierne rád, že zistil ako sa volá to tajomne dievča. ,,Takže Rachel. To je celkom pekné meno. Trochu staré ale inač nádherne." povedal Carter Calliope a ani nevedel prečo. Nechcel aby ich rozhovor prerušilo ticho. ,,Takže Carter, trochu nezvyčajné meno, ale inač pekné." povedala Calliope a usmiala sa na Cartera. Jej tvár sa v tej sekunde rozžiarila, no za chvíľu sa jej do oči vrátila neistota. Carter bol trochu smutný, že sa ho ešte stále bojí, ale ani sa jej nečudoval. Ešte jej nestihol dať príležitosť aby mu dôverovala. 

Aj Carter sa usmial. Na lícach sa mu spravili maličké jamky, ktoré neušli Calliopinej pozornosti. ,,Máš radšej zajaca na bylinkách, alebo bez nich?" opýtal sa, Carter Calliope, a ani nečakal na odpoveď a už zajaca dochucoval. ,,Keď tu už máme hosťa, tak mu prichystáme  poriadnu večeru." povedal a išiel spraviť vonku oheň.  Calliope sa odkryla, že pôjde za ním von, ale rana na jej boku jej to nepovolila a tak sa iba cez okno pozerala ako pripravuje oheň. Bol naozaj zruční. Vedel loviť, variť, ošetrovať rany. O takého muža musí byť v dedine veľká bitka. Pomyslela si a hneť sa tejto myšlienky snažila zbaviť. 

Carter vonku pripravoval oheň, a neušlo mu ako sa na ňho Rachel pozerá. Vedel, že túži ísť von a tak sa rozhodol, že ju tam prenesie, aby ju ušetril bolesti z chodenia ,,Chceš ísť von, alebo tu ostať spať?" spýtal Carter provokatívne, čím naznačil, že jej pomôže dostať ma von. ,,Von!" zavelia Calliope rázne až ju to samu prekvapilo. Carter sa zasmial nad jej rýchlou odpoveďou a než Calliope stihla zareagovať chytil ju do náručia a odniesol ju von. Spravil to rýchlo aby nestihla protirečiť. Ako ju tak Carter niesol nemohol si nevšimnúť aká je krásna. Nechcel si to priznať, no páčilo sa mu keď sa Rachel usmievala. A tak ju opatrne posadil na peň a sadol si oproti nej. Zajaca dal nad oheň a len tak hľadel do ohňa. 

Teraz mala Calliope jedinečnú príležitosť poriadne si poobzerať Cartera. Mal ostré črty tváre a hnedé oči. Vlasy mal ostrihané na krátko, no jeho tvár pôsobila milo a nežne. Ako si ho tak prezerala, stretli sa im pohľady, no Calliope spanikárila a pozrela sa mimo. Našťastie Carter túto trápnu chvíľu preťal otázkou ktorá Calliope veľmi zaskočila.

Carter sa pokúsil vyčarovať na jej tvári úsmev ešte raz. Pozrel sa na ňu keď sa im zrazu stretli pohľady. Carter úplne zabudol, aký vtip jej chcel povedať a tak z neho vyšla iba blbá otázka ktorou Calliope vyplašil: ,,Čo si robila včera v lese?"