Dcéra zlého muža

3.

,,Čo si robila včera v lese?" opýtal Carter, čím Calliope vydesil. Zmetene sa na ňho pozrela, lebo nevedela, či mu môže povedať pravdu. Bol síce milý, a správal sa ku nej dobre, no aj tak nevie či podporuje vládu Aarona alebo Timothyho. A tak sa radšej rozhodla, že mu zaklame. ,,Ušla som z domu, lebo mi zomrela mama, a otec ma chcel vydať za jedného boháča z dediny, o ktorom je známe, že mu už zomreli štyri ženy. " Odpovedala Calliope stroho, čo Carterovy neuniklo. 

 ,,To stou mamou ma mrzí. Prepáč nemal som sa ťa na to pýtať." odpovedal Carter, pričom si nadával za takúto hlúpu otázku. Aby to urovnal, rozhodol sa, že jej povie niečo o sebe. To kto je  jej zatiaľ nechcel povedať. Určite na to raz bude správna chvíľa, ale teraz ešte nenastala. A tak  začal rozprávať pričom sa snažil čo najviac držať pravdy. ,,Mojou záľubou je poľovníctvo. Rád chodím do lesa a stopujem zver. Tu do tejto chalúpky chodím raz za štvrťrok, aby som tu mal pokoj od rodiny. Mám jedného mladšieho brata, ktorý je presný opak mňa, a jednu mladšiu sestru, ktorá akoby zhltla encyklopédiu. Rád čítam knižky a mám 20 rokov. A ty?" dokončil Carter sledujúc zapadajúce slnko. 

Toto spoznávanie sa Calliope páčilo, a tak začala rozprávať, pričom si dávala pozor aby nepovedala nič o zámku kde pracovala. ,,Ja som mala pred týždňom 19. Ako malú ma matka učila čítať, no knižky boli a aj sú drahé a tak čítam iba zriedkavo. Mala som brata, ktorý sa stratil keď som mala 7 rokov a... " nestihla dopovedať a Carter odišiel do chalúpky. Vrátil sa s novým obväzom a s veľkou knihou o bylinkách. ,,Tu máš. Túto knižku už poznám naspamäť, kľudne si ju vezmi. Povedal a podal mi ju do rúk. ,,To nemôžem prijať!" povedala som s presvedčením v hlase. Táto knižka musela byť extrémne drahá. Bola písaná ručne a strany zdobili ručne maľované obrázky rastlín. ,,Kľudne si ju vezmi. Ber to ako darček ku tvojím narodeninám." dokončil a pozrel sa mi do očí. Calliope to nemohla odmietnuť a tak si ju celá natešená zobrala. Keď si bol Carter dostatočne istý, že si ju poprezerala povedal. ,,Ešte ti vymením obväzy. Pozriem sa ti na ranu kým je ešte vidno. Nech sa ti to tam nezapáli."

S tej knižky mala nesmiernu radosť, čo Cartera veľmi potešilo. Táto knižka patrila k jeho obľúbením, no nevadí kúpy si novú. 

Dať dole obväz tak aby to Calliope nebolelo bolo náročné, no aj pri maximálnej opatrnosti, bolo vidno ten bolestivý výraz na jej tvári. ,,A teraz to poriadne zabolí," upozornil ju a ranu začal dezinfikovať. Veľmi ju obdivoval, že pri tom nevydala ani hlások. Musela byť veľmi odvážna, keď dokázala prekonať takúto bolesť. ,,A už to bude iba lepšie a lepšie," dodal a začal jej ranu nanovo obväzovať. Keď bol hotový, začal pripravovať zajaca na jedenie.

Dni s Carterom ubiehali Calliope rýchlo a ani  si neuvedomila a už prešli ďalšie tri dni. Rana bola každým dňom menšia a menšia, čo Calliope veľmi tešilo, lebo už mohla chodiť. Pomaličky sa chystala na správu keď jej Carter oznámi, že by už mala odísť, no dúfala, že to nebude ešte veľmi skoro. 

,,Calliope, viem, že sa snažíš ale nemala by si to preháňať. Tá rana ešte nie je zahojená. Môžeš si ublížiť," povedal Carter už asi štvrtý krát v tento deň, no aj tak ho Calliope nepočúvala a chodila okolo stola ďalej. Bola to jediná vec ktorú dokázala robiť okrem čítania. I keď to znie smiešne chodenie okolo stola ju veľmi vyčerpávalo.  Asi mala Cartera  poslúchnuť, lebo z ničoho nič ju zabolelo v boku a spadla. Carter hneď všetko pustil, prestal čistiť zajačiu kožu a pribehol ku nej. Najprv jej venoval výreční pohľad, ktorý hovoril: ,,ja som ti to vravel!" a pomohol jej vstať. Chytil ju okolo pása a opatrne ju zodvihol. Boli nebezpečne blízko seba. Jeho vôňa po lesných stromoch Calliope privádzala do rozpakov. V tom momente nechcela aby ju pustil. V jeho objatí sa cítila konečne v bezpečí. Skrytá pred hrôzami ktoré na ňu v tomto svete číhajú. Ako sekundy ubiehali stretli sa im pohľady, a Calliope sa zrazu rozbúchalo srdce ako o preteky.  Calliope sa pozrela na Cartera s tými jej modrými očami, a Carter to nevydržal. Jeho pery sa zrazu ocitli v blízkosti tých jej až sa im nakoniec stretli. Jeho bozk chutil ako lesné jahody. Pritisol si ju bližšie ku sebe pričom dával pozor na jej zranený bok.