Blooming rose

9.

9. časť

„Tak čo máš pre mňa?" opýtala som sa, keď ma Mya vtiahla dnu. Na škole sa začalo pošuškávať, že sa spolu priatelíme a pohľady obdivu vymenili pohľady nechápavosti.

„Karty." povedala stručne a sadla som si k nim do kruhu.

„Vieš hrať karty?" opýtal sa Noel ktorý sedel predo mnou.

„Nie som včerajšia." prevrátila som očami a on sa pousmial, „Tiež som mala študentský život. Ešte pred troma týždňami."

„Sorry." zasmial sa a rozdal karty.

Noel a Meggie sa k sebe naozaj veľmi mali a Mya sa s jej priateľom občas pobozkali. 

Hrali sme dlho do noci a zabávali sa. Chris odniekiaľ vytiahol fľašu tvrdého, ale všetci sme to okamžite odmietli, načo sa zatváril namrzene.

„Takže zajtra, vlastne už dnes odchádzaš?"

„Mhm, ale bolo tu super. Trochu sa vrátiť k študentskému životu." usmiala som sa a s Myou sme si vymenili veľavravné pohľady.

„Legendy vravia, že princezná si z každého druhu bytostí vybere jedného. Fakt je to tak?" pozrel na mňa Noel.

„Hm, asi áno. Teda, ja som o legendách... o mne nepočula. Ale inak naozaj som sa spriatelila s veľa ľudmi ale dokopy dôverujem trom."

„Takže z nás si si vybrala?"

Prikývla som: „Ale nepoviem."

„Alé." zasmiala sa Fran.

„Trpezlivosť ruže prináša." zaklipkala som očami.

„Trpezlivosť kvitnúcu ružu prináša." opravila ma Fran.

Zasmiali sme sa a ešte chvíľu sa bavili, no premohla nás únava a tak sme sa pobrali spať. Pekná rozlúčka.

„Tak sa teda maj." povedala Mya a objala ma. Na chrbte som mala novú tašku so všetkými osobnými vecami, ktoré sa mi tam zmestili tak akurát, „Nemám ísť s tebou?"

„Nie, neboj, ja to zvládnem." usmiala som sa.

„Môžeme ísť?" opýtala sa ma Bethany.

Prikývla som a ešte raz objala Myu. S ostatnými som sa rozlúčila ešte v univerzite.

Otočili sme sa, nastúpili do auta a pobrali sa smerom k lesu.

Došli sme na miesto stretnutia. Alebo možno o kúsok ďalej, no Nathasha tam bola. Na uvítanie som ju objala.

„Tak ako?" opýtala sa.

„Super. Ako ste na tom vy?"

„Je to ťažké. Dominic je pod prísnym dohľadom. Stále sa ťa snaží vystopovať."

„Skús mu dať zvieraciu krv."

„Fakt?"

„Hej. Tebe to neublížilo a on nie je vandal. Stlmí to jeho túžbu."

„Ale čo keď sa niečo stane?"

„Ja ti verím. Ak ti oni neuveria, kľudne tam prídem a presvedčíme ich, dobre?"

„Tak dobre." povedala nakoniec. Chcela ešte niečo dodať, ale vtom nastražila celým telom. Ako mačka pred skokom. Pozrela som na Bethany. Zavetrila.

„Cítim..." nestihla to dopovedať, pretože vzduch sa pohol a odrazu sme leteli od seba preč. Rýchlo som sa zdvihla s bolesťami a pozrela okolo seba.