Esá v rukávoch

0 0 0
                                    

Výskumné stredisko ESA (Európska kozmologická agentúra)

„Mali sme to spraviť inak,“ zasmial sa Kamil po tom, čo sa vrátil spred kamier.

„Čo tým myslíš, ty starý šašo?“ s mierne nepriateľským ale značne vysileným tónom zatiahol urážku Dárius.

„Len tak, z ničoho,“ parafrázoval svoje vlastné slová, pochechtávajúc sa. „Myslíš si, že sú takí sprostí a uveria tomu, že sme o ňom nevedeli v dostatočnom predstihu, aby sme tú katastrofu vedeli zvrátiť?“

„Ako sa môžeš smiať, Kamil? O dvadsaťštyri hodín budeme všetci mŕtvi. Rozhodli sme o osude všetkých ľudí na tomto svete. Každého jedného.“

„Vedeli sme, do čoho ideme. My dvaja sme to vedeli. A vieme to stále, nie je to požehnanie? Predstav si, čo musia prežívať tí, ktorí nemali to šťastie...“

„Si zvrátený chorý bastard, otec,“ posledné slovo vyprskol s nenávisťou tak intenzívnou, že naplnila celú miestnosť.

„Nerob ramená, už ti to nepomôže. Podieľal si sa na tom dobrovoľne a s plným vedomím. Máš rovnako špinavé ruky ako ja. Krv všetkých obyvateľov tejto planéty bude aj na tvojich rukách. Nie je to vzrušujúce?“ opäť sa mu vrátil potmehúdsky úškrn, ako keby sa bavili o prichádzajúcej búrke, nie o konci sveta, o konci ľudstva.

„Chcem veriť tomu, že po smrti nič nie je. Naozaj tomu chcem veriť, pretože ak sa mýlim, a ocitneme sa pred najvyšším súdom, obaja skončíme naveky v tom najhoršom pekle.“

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Dec 06, 2023 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Každý deň začína nocouWhere stories live. Discover now