Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|18. kapitola - Wake up next to you|

!!KAPITOLA OBSAHUJE NADÁVKU!!

„Ten je pre teba," povedal Ash s rozžiarenými očami a podal mi plyšového žraloka, ktorého kúpil a dovtedy sa o ňom vôbec nezmienil, tesne potom, ako sme vystúpili pred hotelom.

„Ďakujem, je strašne roztomilý," usmiala som sa naňho a pevne stisla morské zvieratko v náručí. 

„Nie viac, ako ty," uškrnul sa pri otváraní dverí do budovy, „a naozaj nemáš zač."

Vošli sme dnu a mňa okamžite zaujal interiér napriek mojej psychickej nepohode. Nikdy predtým som nemala možnosť nazrieť do jedného z najluxusnejších hotelov Londýna. Cítila som sa zvláštne, akoby som sem vôbec nepatrila, no zároveň ma to neuveriteľne očarovalo a lákalo ma spoznávať každý kútik priestoru. Vstupná hala spojená s recepciou bola obrovská, nestíhala som sa vynadívať každého detailu zariadenej miestnosti. Všetko bolo dokonalo zladené do zlatej, bielej a krémovej farby.

„Vy dvaja mi čím ďalej pripomínate, ako veľmi mi Sierra chýba," hodil na nás potmehúdsky úsmev Luke, keď sme sa viezli výťahom na piate poschodie.

„Aspoň ti ten žralok na chvíľu nahradí Petuniu," smial sa Ash, „Red, mala by si ho tak pomenovať."

„Pojeb sa, Irwin, nebudeš mi urážať psa!" blondiak na neho hodil vražedný pohľad, no ten mu dlho nevydržal a obaja vybuchli do smiechu.

Izby mali chalani tentokrát samostatne a nie spolu, ako vtedy v New Yorku. Všetci traja sme sa pobrali do Ashtonovej a netrvalo dlho, kým za nami prišiel aj zvyšok. Deena sa mi hodila okolo krku, keď som sedela na posteli a silno ma stískala. Hladila ma po chrbte a pýtala sa, či som v poriadku. Bola som jej vďačná, ale stále ma hrýzli výčitky svedomia. Mohli sme si zvyšok dňa ešte užiť, no môj úzkostný atak všetko zničil. Ja som všetko zničila. 

„Mrzí ma, že som dnešok pokazila, mohli sme byť v meste oveľa dlhšie," ospravedlňovala som sa jej.

„Blázniš!? Toto bol najlepší deň môjho života!" skríkla nadšene a otočila sa smerom k Mikovi, ktorý zaujato pozeral do svojho mobilu a keď začul svoje meno, odvrátil od neho zrak, zdvorilo sa pousmial a vzápätí sa vrátil k svojej činnosti. 

Nevyzeral veľmi nadšene, no za to Calum bol radosti celý bez seba. Posadil sa k nám a vyrozprával mi čo za posledné dve hodiny stihli, dokonca mi poukazoval zopár fotiek odfotených na jeho mobil. Na väčšine z nich boli len Dee s Calumom a usúdila som, že ich fotil Mike, čo však vyvolávalo pocit, akoby tam s nimi ani nebol. Obaja vyzerali veľmi spokojne a šťastne, čo ma na chvíľu upokojilo.

Dee bola do Michaela platonicky zaľúbená odkedy som si pamätala. Keď sme boli mladšie, niekedy o ňom dokázala rozprávať a básniť celé hodiny a ja som ju ako veľmi dobrá kamarátka vždy so záujmom počúvala. Ale odkedy ho stretla naživo, ledva o niečo povedala. Veľmi som si to neuvedomovala, až doteraz. Zmenilo sa niečo? Nenaplnil jej očakávania? Alebo si možno konečne uvedomila, že je šťastný so svojou Crystal?

„Celkom som vyhladol, čo keby sme sa šli najesť dole do hotelovej reštaurácie?" navrhol Luke a krúživým pohybom si pohladil brucho, aby znázornil svoj hlad.

Ostatní okamžite súhlasili, keďže zdieľali jeho pocity, no ja som odmietla. Nechcela som nikam ísť, môj žalúdok bol tak či tak stiahnutý a nič by som doň nedostala. Rozhodla som sa ostať na Ashovej izbe a on sa ponúkol, že zostane so mnou. Chvíľu sa mi to nepáčilo, chcela som, aby sa s nimi šiel najesť, ale on trval na svojom. Niekedy bol tak neskutočne tvrdohlavý, čo ma hnevalo a priťahovalo zároveň. Bol však dobrý v kompromisoch a rozhodol sa zavolať hotelovú službu a objednať jedlo rovno na izbu.

Pripomenulo mi to New York, keď sme spolu pili čaj, ktorý mi nechal doniesť ako prekvapenie. V tej chvíli by mi vôbec nenapadlo, že by sa podobná situácia mohla niekedy zopakovať. Bolo to také zvláštne, ale celkom prirodzené. Dokonca aj vtedy, keď si ma prichýlil k sebe bližšie a nechal, aby som si položila hlavu na jeho hruď. Cítila som sa veľmi príjemne, bezpečne a možno trošku zamilovane.

„Ako ti je? Cítiš sa lepšie?" spýtal sa do ticha, v ktorom sme ostali nejakú dobu. 

„Áno, len som viac unavená. Pri mojich úzkostných stavoch moja energia prudko odíde a potom sa cítim úplne našrot,"

„Teší ma, že je ti lepšie," usmial sa a vtisol mi bozk do vlasov, čo mi spôsobilo zimomriavky po celkom tele, „chcem, aby si vedela, že som tu pri tebe a urobím všetko pre to, aby ti vždy bolo čo najlepšie. Veľmi mi na tebe záleží, Red."

„Som rada, že ťa mám, naozaj," šepla som a na chvíľu sa zamrvila, aby som si spravila väčšie pohodlie.

Započúvala som sa do tlkotu jeho srdca a vnímala ako sa jeho hruď pomaly dvíha a klesá spolu s váhou môjho tela. Teplý dych som cítila vo svojich vlasoch a v tú chvíľu mi prišlo všetko také neskutočno-skutočné. Bol tu pre mňa a na malý moment som sa cítila tak výnimočne. Mohol mať pri sebe kohokoľvek iného, no bola som tu ja.

Strhla som sa na akýsi hlasný zvuk. Moje telo sa po takomto šoku dostalo do bdelého stavu a ja som sa len dezorientovanie poobzerala okolo seba. Rýchlo som si uvedomila, že som musela zaspať, no chvíľku mi potrvalo, kým som zistila odkiaľ ten zvuk prichádza. Bol to môj zvoniaci mobil položený na nočnom stolíku. Ashton mi ho okamžite podal, a tak som mohla zdvihnúť. Volala mama.

„A-ahoj mami, p-prepáč, že som sa ti neozvala. N-nebolo mi dobre a zaspala som..." ledabolo zo mňa vyšlo.

„To nič moja, Dee mi všetko povedala, keď prišla domov. Bála som sa o teba, kedy prídeš domov? Je desať hodín a mala by si upraviť svoj spánkový režim. Pondelok a škola sa už blíži, tak príď čím skôr," vravela mi ustráchane do telefónu a aj keď som vnímala každé tretie slovo, sľúbila som jej, že sa poponáhľam domov. 

Zložila som a hodila pohľad na Ashtona. Ten sa na mňa spokojne usmieval a nežne ma hladil po ramene. Ak by som si mala vybrať, najradšej by som s ním ostala až do rána.

.........

Cítim sa veľmi produktívne v písaní a veľmi ma to teší. Neviem, ako veľmi mi to vydrží, teraz som mala v škole týždeň voľno, čiže som mala kopec voľného času. Napísala som tri kapitoly za týždeň, čo je pre mňa rekord. Ale chcem sa opísaniu opäť naplno venovať, a tak sa posnažím písať cestou vlakom zo školy domov a vo voľné dni.

Neviem, aký dlhý tento príbeh bude, ale už od úplného začiatku som plánovala, že nebude veľmi dlhý. Mám napísaný zoznam názvov ďalších kapitol a cca viem, čo sa v nich stane a príde mi, že viac ako 30 kapitol s týmto nedosiahnem. A taktiež to zbytočne nechcem naťahovať. Ale možno mi napadne ďalšia zápletka, kto vie. ;D

Zatiaľ sa mi majte a dávajte na seba pozor.

Siv <3