Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|2. kapitola - It's gonna get better|

„Sranduješ," pousmiala sa Dee, keď som jej celá roztrasená povedala o tom, ako mi písal Ashton, „čo také by ti mohol napísať?" 

S jemným úškrnom ostávajúcim na jej tvári na mňa otočila hlavu, ale mne veru do smiechu nebolo, a to si hneď všimla, čo dala najavo prudkým klesnutím jej mimiky. Mobil s otvorenou konverzáciou som jej strčila rovno pod nos, na čo vykríkla na celé lietadlo: "Panebože". Zacítila som na nás niekoľko nepríjemných pohľadov a kvôli tejto situácii by som sa najradšej prepadla pod sedadlo alebo rovno do batožinového priestoru. Akonáhle si Deena uvedomila upútanie pozornosti, perami len naznačila ospravedlnenie a hlavu sklonila k mobilu. 

„Prečo si mu neodpísala?" hodila na mňa vyčítavý pohľad. 

„Nemyslím, že by to bol dobrý nápad, už len z osobného stretnutia som nesvoja," vyhla som sa jej tmavým očiam s trasľavým hlasom a nakoniec si tvár položila do dlaní. 

Zaplavil ma sužujúci pocit a napätie, ktoré vo mne vládlo, sa stávalo väčším. Potrebovala som dať zo seba všetko von, plakať som však nemohla, medzi toľkými ľuďmi by mi to bolo nepríjemné. Nevedela som, čo mám robiť. 

„Práveže naopak. Ak budete preberať nejakú tému, pri živom stretnutí na ňu môžte naviazať ďalšie konverzácie a bude to oveľa lepšie, ako trápne ticho. A ja ti s tým pomôžem." 

Dee mala pravdu. Interaktívna komunikácia by naozaj mohla pomôcť. Zhlboka som sa nadýchla, utrela zaslzené kútiky očí a začala písať odpoveď na Ashovu správu.

Reidunn: rodičia, Dee a až za ňou si ty ;P

Ashton: Oh, tak potom dobre. Zľakol som sa, že to bude Mike, Calum, Luke a ja.

Ashton: Taktiež vidím, že si už predýchala.

Reidunn: Luke, Mike, Calum a ty, keď máme byť presnejší :DD

Ashton: Auč. :(

Reidunn: srandujem, v skutočnosti sa s Lukom bijete o prvú priečku ;D

Ashton: Umm, ďakujem, asi? 😂

Reidunn: je mi jasné, že sa s tvojou súťaživosťou a akčnosťou budeš snažiť Luka vytlačiť z hry :DDD

Ashton: A tá tvoja kamarátka ho nemá rada, že by ste si nás podelili?

Reidunn: Nah, vedie u nej Mike

Ashton: Sakra. 😂

Z písania odpovede ma vytrhol nepríjemný otras celého lietadla, ktorý sa zopárkrát opakoval v pár sekundových intervaloch. Z reproduktorov sa ozval jemný tón a následne sa prihlásil k posádke pilot a pripravil nás na turbulencie. Správala som sa, akoby tento let bol môj prvý, dokonca som mala pocit, že bol ešte horší. Opäť som chytila Deene ruku a silno zatvorila oči. Snažila som sa na nič nemyslieť, no nešlo to tak ľahko. Musela som začať s dychovým cvičením, ktoré mi poradila doktorka a zvyklo pomáhať v ťažkých chvíľach.

Hlboký nádych a zadržať. Raz...dva...tri...štyri. Výdych v rovnakej dobe ako zadržiavanie. Zopakovať. Musím sa upokojiť, teraz. Bude dobre.

Oči som sťažka otvorila a náhle zistila, že je niečo inak. Hlavu som mala opretú o Deenino rameno. Počas upokojovania sa som musela zaspať, čo mi potvrdil aj čas na monitore pred nami. Okrem hodín na ňom ukazovalo trasu lietadla, výšku, očakávaný príchod a iné veci, ktorým som nevenovala toľko pozornosti. Malé lietadielko na mape bolo od Veľkej Británie vzdialené pár centimetrov, no v skutočnosti prešlo len polovicu svojej cesty.

Môj stiahnutý žalúdok nedokázal prijať ani malé občerstvenia, ktoré nám letuška s vozíkom ponúkala. Spánok mi síce pomohol, ale stále vo mne ostával ten nepríjemný pocit. Chcela som, aby sme konečne pristáli, ale to by znamenalo, že strach z lietania vystrieda strach zo stretnutia s chalanmi. Chvíľami to vyzeralo, akoby som sa netešila ani trochu a možno som tomu začala aj veriť.