Maximálna blízkosť

18. kapitola - Mia

Marec 2027

Šanghaj, Čína

„Robila som všetko čo sa dalo, ale neustále zo mňa vykĺzal von," Jackie, ukáže Dávidovi, ktorý stále sedí na posteli s vankúšom v lone a zakrýva si rozkrok. So zaťatými zubami a neprirodzeným úsmevom jej síce prikyvuje, ale tuším, že ju veľmi dobre nevníma. „Netuším čo si spravil s tým stacionárnym bicyklom, ale takmer som sa vďaka tomu vybila všetky zuby, nech som stláčala stehná akokoľvek silne." Pohoršene vyhodí rukami a ja málinko pohnem nohou, ktorá mi trčí spod postele a bojím sa, že ju môže každú chvíľu vidieť.

Moju nahú nohu, čerstvo oholenú a s bordovo nalakovanými nechtami. 

Jackie sa moju radosť otočí konečne na päte a vydá sa k dverám. Ešte chvíľku takto skrytá a rozplačem sa. Všetko možné sa mi zarýva do tela a stavím sa, že keď sa postavím, moja veľmi citlivá pokožka bude začervenaná s malými vyrážkami. Nič, čo by mohlo byť príťažlivé alebo sexi. Prečo som sa vôbec skrývala, keď všetci vedia - vrátane jeho trénerky -  že spolu chodíme a nikomu by preto neprišlo divné, že na neho čakám v jeho šatni? No asi preto, že Dávid netušil, že ho tu čakám a ja som netušila, že príde v niekoho spoločnosti. A preto... Buchnem si hlavu o zem zakrytú béžovým kobercom... No a preto som sa rozhodla ho prekvapiť, tak ako to spravila Lib v Love ad Lib od Evie Alexander alebo aj Lauren z All The Feels od Olivie Dade, ďalších kníh zo zoznamu, v ktorých sú hrdinky o čosi viac odvážnejšie ako som ja alebo aspoň ako som doteraz bola a rozhodla som sa ho počkať rozčapená na jeho mini posteli a to úplne nahá. 

Musím si priznať pravdu. Začínala som byť mierne paranoidná, keďže viem, že Dávid prvé tri knihy dočítal alebo dopočúval a je na ďalších, ale nič sa medzi nami od lietadlo neudialo. Viem, viem, sme zaneprázdnení, uprostred sezóny, kedy máme ledva čas nájsť si čas na pohodlných desať minút na toalete, ale predsa... Nemôže mi to teraz nedať, keď som zistila ako to sladko chutí!

Moja fantázia bola vždy mojím prekliatím. Čo ak ma už nechce? A prečo ma to tak vôbec trápi? Však v prvom rade som ho nechcela ja. Ako sa karty obrátili...

No a tak som ho tu čakala. Na ďalšom verejnom mieste, nahá a ani ma nenapadlo, že sem môže vojsť niekto iní ako on samotný. A aj vošiel, sám, no do pár sekúnd, len čo si ma všimol a oči sa mu zaleskli a potemneli ako všetkým tým mojim mužom v mojich knihách a v tom... No a v tom sa za ním ozval austrálsky prízvuk a ja som sa tak akurát stihla skryť pod posteľ a moja brada a pery sa hnusne otierajú o nedobre povysávaný kúsok starého, zatuchnutého koberca. 

„Abrahám! Máš dvadsať minút, aby si bol v zasadačke pred tretím tréningom," zakričí pred tým, ako sa za ňou nadobro zavrú dvere.

Hneď na to, počujem otočenie kľúčom v zámku a ja si vydýchnem. Aspoň raz pri mne stáli všetci svätý a neskončilo sa toto všetko poriadnym trapasom.

„Mia?" odkašle si. „Si to ty, alebo so mnou nebesá hrajú krutú hru a ja som sa práve skoro spravil do nohavíc len tak z fatamorgány?"

Drsný koberec pôsobí ako šmirgeľ a mi drie nahé prsia a ten kúsok látky na mojom prirodzení nie je veľká ochrana, keď sa pokúšam vysunúť spod postele. Vzdychnem si a skloním hlavu. 

Čo ma to napadlo?

Kým však stihnem od hanby prepadnúť cez hrubú podlahu, zacítim ho pri sebe. Jeho ťažká ruka sa dotkne mojej odhalenej nahej pokožky a len končekmi prstov mi jednoduchým pohybom hore a dole začína vytvárať príjemne zimomriavky. „Že ty si mi dala prečítať Verity, lebo si mi chcela naznačiť, že chceš aby sa na nás pri tom niekto díval..."