Maximálna blízkosť

26. kapitola - Mia

September 2027

Baku, Azerbajdžan

„Bola som prekvapená aký veľký ho má," ukážem smerom k svojmu novému trénerovi, k bývalému reprezentantovi Brazílie v tenise, ktorý vyzerá skôr ako fotomodel na spodné prádlo, najkrajší muž sveta alebo dokonalá vytlačená maketa muža z 3D tlačiarne, ako niekto kto musí pracovať, aby sa uživil. Vždy som si myslela, že brazílski muži sú jednoducho najkrajšie geneticky navrhnutí. Vyzerá ako Sean O'Pry a David Gandy dokopy a ja netuším ako je možné že mi práve spoločnosť takéhoto muža Dávid vybral. To mi skutočne až tak dôveruje?

Nina nakloní hlavu a premeria si ho pohľadom. „Máš pravdu. Ani ja som si to neuvedomila." Pohladí si mierne vypuklé bruško, ktoré sa začína rysovať pod jej tímovým polo tričkom. Každými pretekmi je bližšie a bližšie k odchodu na materskú dovolenku, v ktorej ju mimo hlavnej sezóny prestrieda sám Leo. Nina, tak dokáže pracovať aspoň na vývoji môjho nového auta pre budúcu sezónu. Ak, mi teda Escalade predĺži zmluvu. Môj agent, na tom zatiaľ len pracuje.

„Však!" vykríknem. „Však sa mi to len nezdá! Aj ja chcem kúsok." ukážem smerom k tomu dvojkilovému čokoládovému koláču, ktorý si práve Eduardo pchá do úst akoby nejedol celé týždne. Nakloním sa k nej bližšie. „A tiež recept ako môže zjesť toto a vyzerať takto," rukou naznačím na dokonalo vyrysovanú postavu len v krátkych šortkách a bielom tričku s logom Escalade AT, ktoré sa zdajú na nádhernej bronzovej pokožke žiarivejšie ako samotné hviezdy.

„Svet je nefér!" do očí sa jej nahrnú slzy. „Nám ide všetko do zadku a bokov a oni... a oni," potiahne, jej tehotenské hormóny zohrávajú v jej výjave veľkú rolu. „A oni si môžu žrať čo chcú, väčšina, nie všetci a vyzerajú takto," prskne s odporom a pokrúti hlavou. „Idem radšej preč. Veľa šťastia."

A že ho budem potrebovať. Ako stále s novými ľuďmi a keď som nervózna, už som mu stihla trikrát povedať obsah knihy River Wilde do takých podrobností, že sa mi do hlavy do konca života vtesnal jeho zmätený a zhrozený pohľad. Priznávam, tretíkrát už bol viac pobavený ako znechutený, ale to na mojej trápnosti nič neubralo.

„Eduardo, je čas," pripomeniem mu a pobehnem si z jedálenských priestorov smerom k garáži. Podľa tvrdosti dopadu krokov na cementovú podlahu viem, že ma nasleduje.

Kráčali ste už niekedy po tvrdej podlahe ale cítili ste sa tak dobre, až ste mali pocit, že pod nohami vám skôr škrípe ľahučké obláčiky snehu a masírujú vás pri tom samotní anjeli? Pretože tak, sa práve cítim ja.

Dávid Abrahám. Môj Dávid Abrahám ma zachránil. On nás všetky zachránil. Zamilovala som sa do neho tak bezhlavo až tomu nemôžem uveriť. Nie je už len môj vysnívaný erotický hrdina, ale je to aj môj princ na bielom koni, užívame si to, čo sa medzi nami z ľahkého plamienka vznietilo na život pohlcujúci lesný požiar a ja som neskutočne šťastná. To, čo pre mňa ten muž spravil, toľko láskavosti, ktorej mi ponúkol, som od smrti svojho dedka ani nezažila.

Ako som sa len v ňom mohla tak mýliť? Už nie raz som si vravela, že moje inštinkty sú silné a musím im veriť viac ako svojej hlave. Predsa len som ho milovala, najprv ako jazdca, potom ako vzor, od prvej chvíle kedy sa prvýkrát odfotil pri podpise svojej prvej zmluvy pre Formulu 2 a zatiaľ čo všetci sa tvárili seriózne, on sa škeril a arogantne uškŕňal do fotoaparátu. Akoby svetu oznamoval, že on dávno vedel, že je najlepší a teraz na to prídu aj všetci ostatní. Už vtedy som vedela že je výnimočný a ja som bola z neho hotová. 

Kým donedávna ma k nemu ťahalo jeho sebavedomie, jeho sila a jeho odhodlanosť, teraz mi srdce piští pre jeho inteligenciu, krásu jeho zovňajška, ktorá odzrkadľuje i jeho vnútro a koniec koncov aj pre jeho láskavé srdce obalené do kopy svalov a arogantného výrazu.