Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Francesca sa ráno zobudila skôr ako Charles. Bola celá dolámaná z nepohodlného gauča. Pohľadom prešla Charlesa načo sa jej hneď spomedzi pier vydral tichý smiech. Prišiel jej veľmi zlatý, no v polohe ktorej sa nachádzal sa jej nedalo sa nezasmiať. Hlavu mal opretú o operadlo gauča, pričom bradou sa dotýkal vlastnej hrude, telo mal spustené na gauči a nohy vystreté na zemi pod stolíkom. Keby spala takto Fran, tak sa už nepostaví.
„Charles." šepla a jemne ho šťuchla do ruky, no s ním to ani nepohlo. „Charlees." zatiahla načo sa Charles pomrvil a objal vankúš vo svojich rukách ešte viac.
„Hmm." ozval sa Charles a hneď nasledoval jeho ťažký povzdych.
„Bude ťa bolieť celé telo Charlie." potichu sa zasmiala Fran. Charles otvoril jedno oko a obzrel sa okolo seba.
„Oh merde." zamrmlal si popod nos. Odhodil od seba vankúš a pomaly sa posadil na gauč. Pretrel si tvár rukou a nahlas si povzdychol. „Dobré ráno." otočil sa k Fran.
„Dobré ráno." s úsmevom odvetila a postavila sa. Prešla ku linke a dala zovrieť vodu v kanvici. „Dáš si čaj alebo kávu?" pozrela sa ponad plece na Charlesa.
„Čaj stačí." zamumlal. Opatrne sa postavil a začal si naťahovať stuhnuté svaly. Fran ho nevedomky sledovala a nespúšťala z neho oči. Nie vtedy, keď sa mikina na Charlesovom tele zdvihla a odhalila kúsok jeho tela. Francesca pocítila v bruchu zvláštny pocit šteklenia a tak sa rýchlo otočila naspäť k linke a zhlboka sa nadýchla.
„Hneď som späť. Zaleješ mi prosím kávu v šálke?" pozrela sa naňho Fran načo Charles len v tichosti prikývol. Fran prebehla do kúpeľne kde sa zapozerala na svoj odraz v zrkadle. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla.
„No tak spamätaj sa Fran. Je to len Charles." mrmlala si popod nos, zatiaľ čo si vybrala svoje lieky z hornej skriny a vpichla si svoju dávku. Opláchla si tvár a upravila si vlasy. Vyšla von z kúpeľne a naskytol sa jej pohľad na Charlesa, ktorý si hmkal jej neznámu melódiu a popritom chystal raňajky.
„Dúfam, že ti nevadí, že robím raňajky." pozrel sa na ňu Charles a ona len rýchlo zavrtela hlavou.
„Nie...nie. To je v poriadku. Však si tu už pomaly ako doma." krátko sa zasmiala Fran a prešla k nemu. „Treba ti s niečím pomôcť?"
„Nie..sadni si už to mám hotové." zavrtel hlavou Charles. Fran si sadla za stôl a do rúk chytila šálku s teplou kávou. Po chvíli pred ňu položil Charles sladké toasty s okrojenou kôrkou. Pozrela sa na tanier a následne hneď na Charlesa.
„Ako?" ukázala na tanier neschopná slova. Pre niekoho to možno bola samozrejmá vec, no pre Fran takéto malé gestá znamenali veľmi veľa.
„Pietro." s úsmevom si Charles sadol oproti nej. „Keď si bola v nemocnici ty, tak som mu robil raňajky a nenapadlo ma, žeby niekto nemal rád kôrky, tak som pred neho položil tanier a hneď ma na to upozornil." krátko sa zasmial. „Aj na to, že ty to nemáš rovnako rada." mykol plecom Charles a Fran sa zmohla len na malý úsmev.
