Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„A keby ste predstierali, že spolu tvoríte pár?"
„Povedal som, že sa k jej osobe nebudem vyjadrovať!" Charles sa naštvane pozrel na Freda a Miu sediacim oproti nemu. „Nech si píšu o mne koľko chcú a čo chcú ale Fran z toho jednoducho vynechajú. Nepraje si to a hotovo. Ja súkromie ľudí rešpektujem." postavil sa.
„Charles." zavolala za ním Mia no on už stál pri dverách pripravený na odchod.
„Charles na internete sú fotky na ktorých si videný spolu so Salvatorom Jilani." vyslovil Fred čo Charlesa zastavilo v pohybe. Otočil sa k nim a prešiel k stolu, kde Mia položila fotky. Charles zobral jednu fotku do ruky a povzdychol si. Bolo to zo dňa, keď sa Fran dozvedela pravdu o Charlesovi. Deň, kedy zatkli jej otca.
„Vieš čo sa stane, keď sa to dostane von?" šepol takmer nečujne Fred.
„Vystúpim pred média." odvetil nakoniec po chvíli Charles. „A poviem im iba pravdu, žiadne klamstvá, žiadne utajovanie." pozrel sa na Miu, ktorá prikývla. „Nebudú sa pýtať žiadne otázky, hovoriť budem iba ja." odhodil fotky na stôl a odišiel z miestnosti. Vonku sa zhlboka nadýchol a nahodil falošný úsmev, ktorý mu zatiaľ nik neprekukol a pobral sa k čakajúcim fanúšikom. Po zopár fotiek a podpisov sa vydal k svojmu autu a odišiel z Ferrari továrne. Po pár minútach zaparkoval pri bytovke, kde trávil v poslednej dobe množstvo času. Vyšiel na posledné poschodie a zaklopal na dvere. Nemusel čakať dlho a dvere mu otvorila Francesca.
„Ahoj." venovala mu úsmev načo sa Charles pousmial a kývol jej na pozdrav. „Ako si dopadol?" spýtala sa ho. Fran vedela o všetkom. Keď sa vracali od Pietra z nemocnice, Charles jej všetko povedal. Ako naňho tlačia a z každej strany sa naňho valí kopa otázok.
„Uhm...nie tak ako som chcel." poškrábal sa na zátylku a vošiel spolu s Fran dnu. Zobul si topánky a bundu si zavesil na vešiak.
„Ako to myslíš?"
„Teda, nedopadlo to ako som chcel ja ale na druhej strane, som rád že to dopadlo aspoň takto." prešiel za Fran do kuchyne, kde sa spolu s ňou posadil za stôl. „Najprv mi navrhli, aby sme spolu predstierali vzťah." nakoniec vyslovil a Francesce takmer zabehlo. „Samozrejme som s tým nesúhlasil...teda nie že by si nebola...teda och chápeš....ale rešpektujem tvoje súkromie Fran a viem, že by si s tým nesúhlasila. Popravde nesúhlasil by som s tým ani ja. Prečo by som mal s niekým predstierať vzťah...dobre to je jedno." zavrtel hlavou, keď si všimol ako Fran naňho hľadí. „Budem musieť vystúpiť pred média, pretože sa objavili fotky na ktorých vidno aj tvojho otca a teda...mne aj Ferrari by to kazilo meno ale...ty nebudeš vystupovať. Nebudem ťa ani menovať. Otázky mi klásť nebudú, poviem aká je pravda a hotovo." s povzdychom sa oprel o stoličku a pozrel sa na mlčiacu Fran.
„Máš kvôli mne iba problémy Charles." nakoniec vyslovila a Charles si popod nos zanadával. Presne pre toto nechce s ňou o tom rozprávať. Všetko si stále dáva za vinu.
„Fran..." oslovil ju, no keď sa naňho nepozrela, oslovil ju ešte raz. „Fran pozri sa na mňa." Fran po chvíli zdvihla oči k Charlesovi a čakala na jeho pokračovanie. „Nie je to tvoja vina. Ja som si vybral, že s tebou a Pietrom chcem ostať v kontakte. Keby som s vami nechcel tráviť čas, tak ho netrávim. Je mi jedno odkiaľ pochádzaš, je mi jedno z akej si vrstvy." zhlboka sa nadýchol. „Je mi jedno, že ťa celý svet nepozná. Je mi jedno, že nie si modelkou. Si proste sama sebou a práve preto som si ťa obľúbil. A nenechám, aby ti ubližovali. Nikto." Francesce sa začali v očiach tvoriť slzy. Mlčky sledovala Charlesa a nakoniec sa krátko usmiala.
„Ďakujem Charles." nakoniec vyslovila. Takéto slová ju hriali pri srdci, pretože nebola na to zvyknutá a Charles ju rád obdarovával takýmito slovami.
„Kedy môže prísť Pietro domov z nemocnice?"
„Zajtra." doširoka sa Fran usmiala.
„Och to som rád." úprimne sa usmial Charles.
🏎️
Charles sa na pár dní vrátil domov do Monaka a rovno sa zastavil doma u mamy.
„Maman." vydýchol a pevne ju objal. Hlavu si zložil na jej rameno a nechal sa stískať svojou mamou.
„Niečo sa stalo mon cœur?" hladila ho po chrbte načo si Charles ťažko povzdychol.
„Kde začať." odtiahol sa od nej. Pascale ho obdarila milujúcim úsmevom a spolu s ním prešla do obývačky. Charles sa pohodlne usadil na gauči a vyrozprával sa svojej mame.
„Och zlatko." chytila ho za ruku a stisla mu ju. „Ako jej je?" spýtala sa na Francescu. Charles vedel, že svojej mame môže povedať všetko a nikoho nebude súdiť.
„Neviem, nič nepovie. Fran je...je uzavretá do seba. Podľa mňa je to tým, že nikdy nebola milovaná. Nemala nikoho komu by sa mohla vyrozprávať...nemala žiadnu oporu."
„Teraz má teba." pousmiala sa Pascale a Charles cítil ako mu stúpa červeň do líc. Jeho telo nezvyklo takto reagovať ale pri Francesce a len pomyslení na ňu to bolo iné.
„Má...lenže omnoho jednoduchšie by to bolo, keby ma na každom rohu niekto nespoznal. Fredovi a Mii sa to nepáči, nepáči sa im, že sa s ňou stýkam. Nie potom čo sa stalo." pretrel si tvár a prstami si vošiel do vlasov.
„Život nie je jednoduchý, ale na túto cestu si sa vydal ty sám Charles." pohladila ho Pascale po ruke. „Ale hádam to bez boja nevzdáš." povzbudivo sa usmiala.
„Nie, nevzdám." zavrtel hlavou a znova sa uložil v náručí svojej mami. Bolo mu jedno, že bol dospelý muž, že mal 26 rokov. Mama bola len jedna a on ju nadovšetko ľúbi. Jedného rodiča už stratil, preto sa snaží so svojou mamou a bratmi tráviť čo najviac času, aj keď niekedy je to veľmi ťažké.
