Sex education

Psychológ

Dnes je prvý deň bláznivého programu našej školy. Chlapci sme spali v telocvični spolu s vyučujúcimi. Polovica z nás tŕpla, druhá zase robila problémy. Náš deň začal so zabezpečenou stravou od školy. Nakoľko celý tento kurz vyšiel každého na 100 eur, plus boli nejaké dotácie od štátu a školskej rady, program získal zopár vylepšení než mal jeho pôvodný plán.

O siedmej bol budíček a ôsmej nám začalo sexuálne vyučovanie. Mali sme dve hodiny so psychologičkou, ktorá nám spravila akýsi úvod, prečo nám tento program pomôže a prečo by sme mali vedieť rozpoznávať sexuálne hranice nás a našich partnerov. To bol celkom príjemný program. Následne sme mali rozchod, počas ktorého sme sa museli zdržiavať na prízemí školy. Mali sme individuálny rozhovor so psychologičkou.

Išiel som ako jeden z posledných, tak som sa zatiaľ posadil a sledoval okolie.

Všetci sa tu s niekým poznali. Pravdepodobne to bude nejakým spôsobom vec problémových a populárnych deciek. Nech sa deje čokoľvek, vždy v tom idú spolu s niekým. Bolo tu extrémne živo.

„Hej," po nejakej chvíli si prisadlo ku mne akési dievčat. Podľa videnia som mal pocit, že bola o ročník nižšie. Vyzerala celkom nevinne. Pravdepodobne jeden z omylov ako ja, ktorý tu nemal čo robiť.

„Vyzeráš byť dosť osamelý. Od včera som ťa počas spoločných aktivít nevidela s nikým rozprávať. Si tu sám?" začala so mnou rozhovor a ja som ako súhlas na jej otázku prikývol.

„Myslela som si. Tvoja polovička mala pravdepodobne viac šťastia než ty," zasmiala sa a ja som nahodil zmetený výraz. Je pravda, že som sa na tej párty rozprával so zopár ľuďmi, ale žiadnu polovičku, ako to nazvalo to neznáme dievča, som nemal.

„Ema? Taká blondínka. Pohádali ste sa a potom ste zmizli v jednej z izieb. Stihla sa vypariť skôr než ju stihol niekto odfotiť alebo natočiť."

„Nepoznám žiadnu Emu, prepáč. Pravdepodobne si si ma musela s niekým pomýliť," začal som vysvetľovať. „Pravda je, že som sa sem dostal tak nejako nechtiac."

„Aha," začalo dievča prikyvovať. „Čiže si jeden z tých šťastlivých panicov, ktorý boli v zlom čase na zlom mieste, čo?" začala sa smiať. Lenže môj zahanbený výraz jej napovedal viac, než bolo potrebné.

„Oh, nie. Ty si fakt panic!" zhíkla prekvapením trochu hlasnejšie a zopár hláv sa na nás otočilo. Ja som sa jej snažil zapchať ústa svojou rukou a usmieval som sa na ostatných. Ani som sa nenazdal a neostal na nás uprený žiaden pohľad.

„Myslela som, že je to len tvoj výzor, ktorým balíš všetky baby – je to niečo, na čo extrémne letí určitý typ dievčat, ale nečakala som, že sa sem dostal reálne panic," smiala sa čím ďalej tým viac. „Podľa toho, čo som počula, že sa tu má diať, zažiješ naozajstné peklo. Horšie než my, čo sme už mali nejakú tú skúsenosť."

„Čože? Čo tým myslíš?" vyhŕkol som.

„To nechceš vedieť. Na tvojom mieste by som sa skúsila odtiaľ dostať."

Zostal som zmrazený. Nevedel som, čo ma bude čakať. Ak reálne to dievča niečo vedelo a hovorilo pravdu... Ani len nechcem pomyslieť na to, čo ma čaká.

„Kyle Watland!" zvolal nejaký chlapec, ktorý práve opustil psychologičku.

„Si na rade, kamoš," poplieskal ma po ramene a ja som vstúpil dnu, kde ma už čakala psychologička s nejakými papiermi.

„Dobrý deň, ešte predtým, než s čímkoľvek začnete, by som vám chcel povedať jednu vec. Som tu omylom. Možno som bol na tej párty, ale prisahám, že som ešte s nikým nikdy nič nemal!"

Psychologička sa na mňa chvíľu pozerala a potom prehovorila: „Iste, už si druhý, ktorý to tu skúša a to sme sotva v polovici. Aspoň že máš lepšie herecké schopnosti, než ten chlapec pred tebou."

Na sucho som prehltol. Moja posledná nádej zlyhala. Ak ma ona odtiaľ nedostane preč, profesori to budú mať stokrát viac na háku.

„Takže teraz začneme s dotazníkom. Varujem, že sa budem pýtať osobné otázky, aby som mohla vyhodnotiť tvoj profil a zaradiť ťa do skupiny. Ak si pripravený začneme. Takže... Kedy si mal svoju prvú sexuálnu skúsenosť a čo to bolo?"

„Eh... myslím... že to... že... asi keď som mal 11? Myslím. Môj brat... nechtiac som mu vošiel do izby," odpovedal som.

Pravdou bolo, že pravdepodobne vďaka tomuto zážitku som nikdy nič nevyhľadával a ani nemal záujem si s niekým sexuálne začať. Zároveň som ani len nikdy nemal možnosť sa zamilovať a tým pádom som nemal dôvod to skutočne chcieť.

„Hm, zaujímavá odpoveď. Čo tvoj prvý sex?"

„Ako som povedal, som... som panic."

Nechcel som tam byť, nechcel som s ňou viesť tento rozhovor. Už teraz som sa cítil ponižujúco. „Prepáčte, ale ja som tu naozaj len náhodou."

„Okay, ideme ďalej. Aké sú tvoje skúsenosti? Čo máš rád?"

„Prepáčte, ale toto sú naozaj nemiestne otázky!" skríkol som a postavil sa. „Navyše prečo by som vám mal odpovedať, keď mi aj tak neveríte? Ja tu končím!"

Nezvládol som to. Vybuchol som. Naozaj mi prekážali takéto otázky. Nikdy som sa s nikým nerozprával takto na telo.

A tak sa stalo, že som s buchnutím dverí odišiel.

„Práve si si to pekne dojebal," ozval sa hlas pi mojej ľavici.

Otočil som sa na toho človeka, že mu niečo poviem, no zarazil som sa. Na stoličkách pri dverách ležal chlapec. Celý v čiernom. Povedal by som, že vyzerá ako ten typ, čo nosí okolo pása reťaze, ktoré mu pravdepodobne zobrali, keď sem prišiel.

„Prečo si to myslíš?" snažil som sa opýtať čo najpokojnejším hlasom.

„Práve si im iba dokázal, že si agresor. Nevyspytateľný človek. Môžu od teba očakávať všetko."

„Čo prosím?" nerozumel som úplne jeho slovám.

„Práve si im dokázal, že pravdepodobne rád používaš násilie počas sexu, debil," odvrkol.

Zamyslel som sa nad jeho odpoveďou. Dávalo to zmysel. Začal som ľutovať, že som tak prudko vyletel.

Sadol som si na jednu zo stoličiek blízko jeho hlavy a chytil sa za vlastnú. „Čo som to práve urobil?"

________________________________________

Nakoľko prológ je dosť krátky, rozhodla som sa rovno vydať aj prvú kapitolu. Dúfam, že ste si ju užili 💜.