Sex education

Sprcha

Prišiel víkend. Konečne dni bez večného dozoru, kedy sme mali trochu viac voľnosti. Mohli sme sa venovať voľnočasovým aktivitám a nie žiadnym pornografickým hodinám.

Prvý týždeň a bol to des. V živote som nerátal s tým, že uvidím toľko zvrátenosti iba počas jedného týždňa. Rovnako som však nečakal, že sa začnem dozvedať nové veci o sebe. So spolužiakmi som sa bavil iba výnimočne. Väčšinou ma otravovala Kate, dievča, ktoré sa mi prihovorila v prvý deň.

Zistil som, že jeden z dôvodov, prečo tu niektorí skončili, boli aj staré homofóbne názory ich rodičov. Konkrétne tu takto skončili traja ľudia, Kate a jej priateľka boli v druhej skupine a ten tretí, chlapec, skončil v prvej.

„Nakoľko zaostalí musia byť rodičia, aby toto spravili svojmu dieťaťu?" pýtal som sa počas našej konverzácie na lavičke pri futbalovom ihrisku. „Myslím tým, už tak je človek zmetený z toho, čo cíti, čo chce a ako ho zoberie okolie."

„Moja mama by s tým bola ok, keby sa nám Meliina mama nevyhráža. Ďalší problém jej kvôli mne pridávať nechcem, tak som radšej tu."

Chcel som sa k tomu vyjadriť, lenže kým som stihol, niečia ruka ma obchytila okolo ramen. Zľakol som sa a vyskočil na nohy. Pozrel som sa na páchateľa.

Na mieste vedľa môjho sa smial spotený otravný chlapec.

„Zase si prišiel, orechová hlava? Nevieš mi dať ani päť minút pokoja?" sadol som si opäť na svoje miesto.

„Bolo to 12-krát päť minút, čo som hral futbal. A predtým som bol s chalanmi," mykol plecami. „Inak by si ma už mohol začať volať menom. D-A-M-I-E-N."

„Iste, veď hovorím – orechová hlava."

Nad mojou odpoveďou iba zakrútil hlavou a Kate sa zasmiala.

„Ste ako rozkošný párik," venovala nám srdiečko z prstov. Ja som na ňu hodil vražedný pohľad a potom sa pozrel na Damiena.

„Čo tu vlastne chceš?"

„Chalani sa pobili a vyhodili Marca – toho z našej skupiny. Teraz nám chýba jeden človek, tak som ťa prišiel zobrať k nám do hry."

„Aha, okay. A to berieš teraz ako samozrejmosť, hej?" prekrížil som si ruky na hrudi.

„Áno. Pretože ak nepôjdeš, tak ťa tam doslova zoberiem," zákerne sa usmial.

Ten človek vždy vedel čo povedať. A ak nevedel, zmenil tému tak, aby ten druhý človek tancoval tak, ako on hral. Manipulatívna orechová hlava.

„Môžeš ma tam dotiahnuť, ale ja futbal nehrám a ani to nemám v plá..." kým som stihol doprotestovať, už si ma prehodil cez rameno.

„Pusti ma!" kričal som, „Ja nič s vami hrať nebudem! Daj ma na zem, orechová hlava."

Nič však nepomáhalo. Mohol som sa skúsiť aj hádzať, ale nič to tomu nebolo platné.

„Povedal som nie! Damien!" skúsil som skríknuť jeho meno. Zastavil sa.

„Som rád, že si sa konečne naučil moje meno, ale bolo by ho omnoho lepšie počuť niekde inde, myšička," zašepkal smerom ku mne a položil ma na trávnik.

„A teraz šup na ihrisko, ide sa hrať!" zvolal, aby ho počuli aj ostatný chlapci a ja som nemal na výber než pustiť sa do hry s nimi.

Behali sme po ihrisku asi hodinu, keď sme sa rozhodli skončiť. Zatiaľ čo ostatní išli do spŕch, ja som sa hodil na zem a ťažko vydychoval. Bol som celý spotený a bolel ma každý jeden sval v tele.