Sex education

Porno - bonus

Bola neskorá noc. Nemal som tušenie, koľko mohlo byť hodín, iba že som sa prevaľoval už hodnú chvíľu. Pred dvoma dňami som skončil s tou orechovou hlavou na záchode. Ešte stále som sa tak úplne z toho nespamätal.

Tento program mal byť na skrotenie sexuálnych deviantov, no namiesto toho tu ja začínam žiť sexuálnym životom. Bolo to zvláštne. V určitom okamihu som chcel, aby to nikdy neskončilo. A hlavne nie on.

„Kyle, jeb na to a choď spať. Prestaň na neho myslieť," vzdychol som a chytil sa za vlasy.

Orechová hlava – stále som ho mal pred sebou. Až teraz som si uvedomil, že som nemal potuchy, ako sa volá. Jeho meno musí byť určite hot ako on.

„Kokot," zanadával som na neho. „Prečo som musel mať také šťastie práve na neho?"

„Buď už ticho a choď spať, inak ti opäť zapchám ústa, no tentokrát to nebude moja ruka," ozvalo sa nad mojou hlavou, na ktorú mi chvíľu na to padol vankúš.

„Ak by ťa to zaujímalo, tak sa snažím, ale nejde to," odvrkol so mu. Nie dosť, že i behá hlavou, ešte aj teraz ma musí otravovať.

„Čo? Zaspať alebo držať hubu?"

„Si naozaj taký veľký kokot alebo sa ním iba robíš?" odpovedal som mu na otázku inou otázkou.

„Ak chceš veľký kokot, stačí povedať. Jeden ti s radosťou dám, ale teraz chcem spať."

To ako že nemyslí vážne? Idiot a ešte k tomu perverzák. Ale nebudem klamať. Nahrnula sa mi červeň do líc.

„Už prestal konečne tvoj panicovský mozog premýšľať o kokotinách a pôjdeš konečne spať?"

„Nie," odpovedal som bezmyšlienkovito. Následne mi došiel význam toho, čo sa pýtal.

„Hej, nechaj môj mozog na pokoji!"

„Ten ti neberiem, ale tvoj zadok by skôr ušiel." Jeho úškrn som dokázal vycítiť aj v tej tme. Bolo jedno šťastie, že ostatný spali ako zabitý a nikto nás nepočul. „Aspoň by ťa už nikto nemohol nazvať otravným panicom... už iba otravným."

„Sklapni, lebo ti jednu fakt prijebem," povzdychol som si naštvane a hodil na neho späť vankúš.

„Ale... Myšička nám dostala nervíky," zasmial sa, čo ma vytočilo ešte viac.

„Nečerti sa už toľko a fakt poď spať," povedal už viac-menej normálne. „Inak si ľahnem k tebe a donútim ťa spať."

„Nie, ďakujem," zaznela moja odpoveď. „Už len tvoja prítomnosť je viac než dosť."

„Pred dvoma dňami to vyzeralo inak, nezdá sa ti," zasmial sa. „Vtedy sa zdalo, že by si potreboval viac."

Rozčuľoval ma čím ďalej tým viac s tými jeho rečami. „Z núdze cnosť," odvrkol som. Nikdy by som nepriznal, že sa mi to páčilo. A už vôbec nie, že by som si to zopakoval. Skončilo by to nakoniec iba tým, že by ma vysmial.

„Okay, ty z núdze cnosť, ideme spať, než zobudíme niekoho ďalšieho ako ty mňa," zasmial sa.

„Ale ja nechcem," odporoval som.

„Iste. Preto to tvoje hodinové hundranie popri prevaľovaní."

„Hm."

Moja posledná odpoveď. Odmietam s ním viac komunikovať. Je iba otravný a... Otravný.

„Tak teda dobrú noc, myšička."

________________________________________
Dneska ešte jedna kratšia bonusová časť, nakoľko aj kapitola bola trošku kratšia.

Zároveň som začala pracovať na prvej ilustrácii k tomuto príbehu. Zisťujem, že digitálna kresba postáv je jedna z najťažších vecí. Neviem vôbec odhadnúť, ako dlho mi bude trvať ju dokončiť.

Prevažne sa však budem venovať príbehu, než kresbe, nakoľko ešte stále nemám všetky skúšky v škole za sebou.