Princezná som na wellnesse s kamoškami na týždeň dúfam že to doma zvládneš keby niečo voláj mi píš. Môže k nám prísť hocikto len buďte opatrný. Ľúbim tá/babka
Prečítam si odkaz od babky ktorý ostal na stole. "Tomi babka odišla. Ostaneš u mňa?" Opýtam sa. "Jasne že áno drobec. Pozrieme si niečo?" Usmeje sa. "Môžeme len sa skočím umyt." Tiež sa usmejem. Obaja sa osprchujeme a poprezliekame a ideme do izby. Medzi tým čo tomas vyberá film ja do príbehu pridám fotku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Všetci mi začnú odpisovať na ten príbeh.
Samuel_bucek25: joj moji najmilovanejsi
Marko_stacha: zlatý ste spolu riuš
Ferogajdos: odpadnem z vás
Sebastiancederle: úplne dokonaly dvaja
Robertbaco: zlatuši naši
"Čo by si chcela pozerať?" Opýta sa. "V hlave?" Usmejem sa. "Oki drobec." Zapne to a ľahne si ku mne. "Ľúbim ťa." Dá mi pusu na tvar. "Aj ja teba Tomi." Usmejem sa.
-
"To je moja mikina." Zamračí sa na mňa tomas keď ma zbadá v kuchyni v kraťasoch a jeho mikine. "Noa?" Otočim sa k nemu. "Nič žabka. Pasuje ti." Prejde ku mne a pobozká ma na tvar. "Vrátim ti ju len to dokončím." Otocim sa naspäť k vajíčkam ktoré robím. "Nechaj si ju." Obime ma a položí mi hlavu na rameno. Vajíčka dám na taniere a spoločne si sadneme k stolu kde sa naranajkujeme. Potom si pobalíme veci a ideme k autobusu. "Ahojte!" Skoci ku nám samo a zdvihne ma na ruky. "Ty trúbka. Čo si taky živý?" Zasmejem sa a obimem ho. "Lebo je tu moja najlepsia kamarátka s mojim spoluhráčom a sú spolu krásny a šťastný." Usmeje sa. "Joj samo ja ťa nemať." Prehrabnem mu vlasy. "Čo by si ty bezomna robila." Zasmeje sa. "No nič predsa." Pustí ma na zem. "Ria!" Vykríkne Fero a roztiahne náruč. "Gajdoš!" Vykriknem a rozbehneme sa za ním a skočím mu do náručia. "Ty čo tu robis veď niesi v zostave." Opýtam sa. "Idem s vami." Usmeje sa. "To bude pecka." Rozžiari sa mi úsmev na tvári. "Hlavne mi všetko porozprávaš áno? Včera mi niečo Bučo spomínal." Pohladká ma po chrbte a pustí ma. Posadíme sa do autobusu. Tomas si ma pritiahne k sebe a dá mi pusu. Bože ten chlapec by ma najradšej už nikdy nepustil. Ale to mám rada. Milujem byt v jeho objatí. "Môžem?" Opýta sa potichu a zastaví sa tesne pred mojimi perami. Nič nepoviem a pobozká ma no odtiahnem sa. "Joj decká naše." Obchádza nás Sebo. "Ahoj." Obimem ho. "Ahoj malička." Usmeje sa a odchádza si sadnúť za nás do 5. Naspäť sa otocim k Tomášovi.
"Takže čo sa stalo včera?" Skoci mi na posteľ Sebo a Fero si sadne ako slušný človek. "Už som tu." Zabuchne dvere samo. "Samo prečo si im to hovoril?" Prejdem k nemu. "Ria ty si ma vôbec nepočúvala. Všetci chceme aby si bola v pohode a chceme všetci vedieť keď sa niečo deje aby sme ti mohli pomôcť. My traja plus pobežal sme tvoji najbližší a aj keby sa ti preboha stratí tričko alebo hocičo. My to chceme vedieť. Bojíme sa o teba Riuš. Tak prestaň trepať kokotiny že prečo som im to povedal. Veľmi dobre vieme že niesi v pohode a si myslíš že oni to nevidia? Že nevidia keď mas slzy v očiach? Vidia to drobec a chcú ti pomôcť. Všetci to chcú no nieste si tak blízky preto dôjdu za nami s tym že sa niečo deje. My niesme slepý ani hlúpy." Chytí ma za ruky. "Ria musíš nám začať veriť. Nebudeme si z teba robiť srandu. Nikdy nám to nebude vadiť keď prides s tým že sa niečo deje. Ale chcem to vedieť." Obime ma okolo pasu Fero. "Možno vyzeráme dosť bezcitne ale ver že si pre nás dôležitá a vždy tu pre teba budeme." Obime nás aj Sebo a potom samo. "Ďakujem." Utriem si slzy. "Neplac nám malička." Pohladká ma po tvári Sebo. Chlapcom všetko povieme a potom odchádzajú a ostáva mi tu iba Fero. "Chces si niečo pustiť ešte pred tým?" Opýta sa. "Nie ja by som si skôr ľahla." Posadím sa.
"Ahoj Riško!" Zakyve Fero svojmu bratovi keď zdvihne hovor aj s Vany. "Ahoj!" usmeje sa na nás. "Ahojte." Usmeje sa aj vany. "Fero to kto je?" Opýta sa na mňa. "Riško toto je Ria. Je to niečo ako moja sestra." Usmeje sa Fero. "A ty ju ľúbiš?" Pozrie na Vany a naspäť na nás. "Áno ľúbim." Obime ma. "Takže Vany už neľúbíš?" Zamračí sa. "Ríši ľúbim. Ale rianku ľúbim nejak inak. A ona ma aj tak niekoho ineho." Zasmeje sa. "A koho?" Rozžiari sa. "Pamätáš si Tomáša čo u nás bol? Tak jeho." Riško prikývne a usmeje sa ešte viac. "Už som tu." Vojde k nám tomas a vtiahne ma do objatia. Pobozká ma na krk a viac si ma k sebe pritiahne. "Tomi teraz nie. Prosím." Odtiahnem sa. "Jaj no ok." Odtiahne sa a odchádza. "Sakra tomas! Zastav sa!" Rozbehnem sa za ním. Sedí na schodoch kúsok od izby. "Tomi čo je." Sadnem si k nemu. "Hnusím sa ti?" Opýta sa so slzami v očiach. "Nie Tomi to mas odkiaľ." Zamracim sa. "Aj v buse a teraz jak si ma odohnala. Vyzera to tak že sa ti hnusim." Pozrie na mňa. "Tomi ja sa len bojím a tam sme volali s Ferovým bratom a neprišlo mi to vhodne. Vieš že ťa mám veľmi rada a ešte radšej som keď ma drzis v objatí. Keď drzis moju ruku. Keď lezime v objatí a ty ma hladkas po chrbte. Alebo po vlasoch. Keď ma ráno prebúdzaš bozkami na tvári. Tomi nikdy by si sa mi nehnusil." Chytím ho za ruky. "Prepáč ja sa bojím že o teba pridem. Páčiš sa mi a proste potrebujem ťa drzat a vedieť že si so mnou." Pohladká na po ruke. "Ja som tu ale s tebou Tomi. Toho sa neboj." Obimem ho a oprieť sa mu o hruď. "Prepáč mi to žabka." Pohladká ma po chrbte. "To je v pohode Tomi." Dám mu pusu na tvar.
