"Dobre ranko princezná." Týči sa nadomnou tomas. "Krásne ráno." Obimem ho a dám mu pusu. "Ideme na raňajky?" Spýta sa. "Samozrejme. Môžem tvoju mikinu?" Urobím psie oci. "Samozrejme že môžeš. To sa už ani nepýtaj." Zlezie z postele a hodí po mne mikinu. Oblečiem si ju a obujem si šľapky. "No pod princezná." Prepletie si so mnou prsty. Vezmem si do vrecka telefón a ideme von z izby. Tomas vezme kartu a svoj mobil. Zídeme dolu kde už sedí väčšina chalanov. "Krásne ranko." Pozdravím všetkých. "Ty čo si taká vysmiata." Pozrie na mňa samo a natiahne ku mne ruky. "Ako by som nemohla byt keď mám tých najlepších kamarátov pod slnkom?" Usmejem sa a Obimem ho. "Alebo žeby si si večer užila s Tomášom?" Zašklebí sa na mňa Fero. "Nie to nie. Boli sme obaja unavený hneď sme zaspali." Zasmejem sa a aj jeho Obimem. Následne si ideme nabrať raňajky a sadneme si k samovi. "Takže do toho dnes dáte všetko áno? Nebudem s shnebat keď to prehráte lebo máme pred sebou ešte dosť zápasov ale dajte do toho všetko. Keď nie dnes. Tak zajtra. Jasne?" Zoberiem si slovo. "Že si to ty tak áno."
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
"No ty si krásna." Usmeje sa na mňa samo ktorý nám leží na posteli. "Ďakujem." Usmejem sa. "Tak to vôbec. Ešte mi ťa niekto preberie." Zamračí sa tomas a pritiahne si ma do bozku. "Neboj sa. Som len tvoja." Obimem ho. "Roztopím sa z vás." Oprie sa o stenu Sebo. "To ja s Caylah sme pri vás úplne nič." Ľahne si na posteľ Marko. "Ale netrep. Všetci ste so svojimi frajerkami úplne dokonaly." Usmejem sa a Opriem hlavu o tomiho rameno. "Ale vy ste ešte mladý a zlatý a máte pred sebou roky zivota." Usmeje sa Fero. "Ježiš hovoríš jak keby si mal 50 ty magor." Zasmeje sa nad ním tomas. "A nie? Vieš jak ma bolia kríže?" Naznačí bolesť chrbta. "Vy ste trúbky." Zasmejem sa nad nimi.
"Pripravený?" Pozriem na tomiho. "Asi Jo." Usmeje sa a Obime ma. Dám mu pusu a idem aj s ním k ladu. Dnešný zápas sa nám ale nepodaril a prehrali sme 3:1. To ale nikoho nezastaví.
-
Dnes sa nám už ale darí viac a po druhej tretine vyhrávame 2:1. Na úplnom závere kedy vyhravame 5:1 sa to skončí hromadnou bitkou na ktorú sa pozerá pekne a zároveň vôbec. Snáď si chlapci neublížia. Zo sledovania ma vyruší hovor z neznámeho čísla. Odídem ku kabinam kde je tuhšie a hovor zdvihnem.
Ja: prosím? ?: zdravím dovolal som sa Rii Stranskej? Ja: áno, stalo sa niečo? ?: volám vám z fakultnej nemocnici v Nitre, vy žijete s vašou babkou že? Ja: áno, čo sa s ňou stalo? ?: prekonala infarkt, je u nás v nemocnici no nedávame jej veľa času. Ma dlhodobé problémy so srdcom neviem či o tom viete ale často navštevovala lekára Ja: to-to nemôže byt pravda ?: mrzí nás to ste v Nitre? Ja: akurát som v Poprade ale zajtra sa vrátim ?: mohli by ste jej prosím doniesť nejaké veci? Ja: donesiem áno ďakujem že ste mi zavolali ?: za malo. Majte sa Ja: dovidenia
So slzami sa zkĺznem po stene. "Kam si zmizla?" Pribehne za mnou samo. "Čo sa deje?" Skloní sa ku mne. "Moja babka je v nemocnici." Znovu sa rozplacem. "Bože." Vtiahne ma do objatia. "Utekaj sa prezliecť ja to zvládnem." Utriem si slzy. "Ale potom budem s tebou jasne?" Utrie mi ešte raz tvare. Len Prikyvnem. Odchádzam ďalej od kabín aby si ma nikto nevšimol. Napisem samovi že idem na hotel aby ma nehľadali. Skočím ihneď do sprchy a v Tomášove mikine a teplákoch si ľahnem do postele. "Si tu drobec?" Vojde do izby Fero po boku so Samom, Tomášom a markom. "Samo nám povedal čo sa stalo." Posadia sa všetci ku mne na posteľ. Tomi z jednej strany, samo z druhej a Fero s markom oproti nám. "Prišli sme ťa rozveseliť takže sme kúpila veeeela sladkosti a slaností a pustime si nejaký fajn horor aby si na to zabudla." Pritiahne si ma do objatia samo. "Ďakujem vám chlapci." Usmejem sa na nich. Naskladáme sa do postele a chlapci zapnú Smile. Skôr sa na tom bavíme ako bojíme.
