Snažím sa nahmatať Tomášove telo v mojej posteli ale to sa mi nepodarí. Ležím tu sama. Jeho oblecenie tu nieje. Teda len jeho tričko ktoré mám oblečené ja. Napisem mu správu keďže mi svieti že je aktívny. Vyjdem do kuchyne kde sedí samo a Fero. "Ja už viem koho to je tričko!" Vypískne Fero keď ma zbadá. "To je Tomášove predsa. Včera ho mal na sebe." Usmeje sa. "Uhádol si." Sklopím hlavu. Samo stoji pri sporáku a robí asi raňajky. "Čo sa stalo?" Obime ma Gajdy. "Spali ste spolu že." Položí pred nás taniere samo. Len Prikyvnem. "A kde je." Sadne si k nám. "Neviem. Večer sme zaspali spolu no teraz tu nemá nič. A ani mi neodpisuje." Skontrolujem telefón ale zbytočne. "Ježiš to je kokot." Zamračí sa samo. Spoločne sa naranajkujeme a premiestnime na gauč. "Samo zostanem s ňou?" Opýta sa Fero. "Vezmem ju k sebe ty chod." Povie samo a pohladká ma po chrbte. S ferom sa rozlúčime a samo so mnou ide do izby. "Sami ale ja to zvládnem." Pozriem naňho. "Nie riuš. Pôjdeš ku mne aj tak zajtra odchádzame do Popradu." Sadne si na posteľ. "Samo čo som spravila zle?" Sadnem si k nemu. "Ty nič drobec. Ty si nič zle nespravila." Obime ma.
Pohľad tretej osoby
Keď sa Fero dostavil k bytovke kde žije Tomas aj s jeho rodičmi zazvonil. Úplne v pohode ho pustili dnu keďže ho poznajú. "Ahoj." Pozdraví ho tomasova mamka. "Zdravím. Tomas je tu?" Spýta sa. "Áno je ale je trošku bez nálady. Čo sa mu dalo?" Spýta sa tomasova mamka. "To práve idem zistiť. Môžem ísť za ním?" Prehrabne si Fero vlasy. "Určite utekaj. My akurát odchádzame." Odstúpi od dverí a zjaví sa tu aj Tomášov otec. S obomi sa rozlúči a Fero odchádza do izby Tomáša. "Ty si úplný magor?" Otvorí Fero dvere. Tomas leží na posteli a hľadí do blbá. "Prišiel si mi povedať aj niečo nové?" Zdvihne hlavu naňho. "Prečo si odišiel? Tak ona ti dá to najdôležitejšie čo v živote ma a ty jak úplný kokot odídeš? Bez toho aby to vedela? A ešte jej ani neodpisujes? Ty si hovoríš hokejista? Do bitky sa pustíš ale keď zoberieš žene ,ktorá by pre teba spravila všetko, panenstvo tak stiahneš chvostík a utekáš jak malý chlapec. Čím si rozmýšľal do pici." Rozhadzuje rukami Fero ktorý stále stoji v dverách. "Vieš jak som sa bál? Vieš jak veľmi mi na nej záleží? A čo som mal robiť. Zľakol som sa že som to posral. Proste som sa zľakol a nič iné mi nenapadlo. Milujem ju." Rozhodí rukami tomas. "Aj ona teba ty magor. Spí u sama. Tak sa láskavo zober a vypadni jej konečne povedať že ju miluješ. Netráp ju viac." Sadne si Fero k nemu. "Jasne a keď tam pridem tak ma samo zmláti." Utrie si tvare. "Nie. Ma doma dieťa a ženu. Určite ti nič neurobí. Len ťa možno trochu prepleskne. Ale nestojí ti Ria za to?" Spýta sa Fero. "Stoji. No čo keď ma odmietne?" Opýta sa tomas. "Ty ma neser lebo ťa tam dotiahnem za vlasy ty hovado male. Švihaj!" Zasmeje sa. "Už idem."
Pohľad Rii
V náruči držím malého alexa na ktorého robím všelijaké ksichty. "Prosis si niečo papať?" Nakukne do izby Viky. "Nedám si nič ďakujem." Usmejem sa na nu. "Mas tu návštevu." Vojde do izby samo. Vyzerá dosť nahnevané. A už viem prečo. Objaví sa za ním tomas. "Urobíš jej niečo ja ťa fakt zabijem." Zamračí sa naňho samo a odchádza. Alexa držím v náruči a stále sa s ním hrám. "Ria prepáč. Spanikáril som. Nechcel som ti ublížiť lebo som si večer s tebou naozaj užil a záleží mi na tebe a nechcem ťa stratiť. Prosím odpusť mi to." Chytí ma za ruku. "Tomi ja sa nehnevám. Len som bola sklamaná. Ježiš nemôžem sa na teba hnevať po tom včerajšku. Len som sa zľakla keď si ráno nebol u mňa. Keď mi sľúbis ze to už neurobíš tak ti odpustím." Usmejem sa. "Ježiš ani nepomyslím na to to zopakovať. Ďakujem rius." Prejde ku mne a dá mi pusu. Alex sa začne smiať a hrkať hrkalkou. "Už ste sa zabili?" Nakukne do izby samo s Viky presne v moment kedy je tomas prilepený na mojich perách. "Samo myslím že sa nezabili." Zasmeje sa Viky. "Neprežil by som keby ste sa neudobrili." Obime nás.
