3. Jail

11.7K 732 18
                                    

Švihom sa obrátim a nájdem tam stáť bojovníka zo Svorky Chladného Severu. Kedže je Pavol najlepším bojovníkom našej svorky, okamžite pochopí o čo ide a postaví sa predo mňa.

,,James," prehovorí Pavol hlasom starého známeho so štipkou nenávisti. ,,Ešte stále prehľadávate územia a nútite dievčatá aby vám ukazovali Znamienka Duší?"

,,Nie je to príjemná práca," prikývne James. ,,Ale musíme ju robiť - je to príkaz zhora."

,,Samozrejme, rozumiem. Ale stále som zmätený. Vysvetlíš mi o čo sa pokúšate?" zamračí sa Pavol.

,,Iste. Ako si sa už určite dopočul, každý mesiac prehľadávame dievčatá v inej svorke - hľadáme jednu konkrétnu."

,,A načo vám to je?"

,,Neviem. Chce to náš Alfa," James mykne plecom. ,,A teraz prikáž tej svojej slečinke, aby sa transformovala naspäť na človeka a ukázala mi to sprosté znamienko!"

,,Bohužiaľ, ale nie si tu vítaný," odvetí Pavol s úškľabkom.

James sa zasmeje. ,,Pavol, kamoško, veď ty dobre vieš, že ja som silnejší."

,,Áno. Ale ty takisto veľmi dobre vieš, že sme šiesti na jedného."

James si vzápätí premeria Pavola nenávistným pohľadom, prikývne a vyhlási: ,,Ešte sa vrátim." A odkráča.

Pavol nad ním pokrúti hlavou, a keď James zmizne z dohľadu, obráti sa ku mne. ,,Haven, choď sa premeniť naspäť. Na, tu máš moje tričko."

Vyzlečie si ho a ja nevenujem ani najmenší pohľad na jeho dvadsaťdvaročnú vypracovanú hruď. Schytím čierny kus látky do úst (pričom pocítim zvláštnu pachuť starej tkaniny) a odkráčam za strom. Transformujem sa rovnako rýchlo ako pred tým a prehodím cez seba čierne tielko (s oslintaným rukávom), siahajúcim po moje kolená, kedže s výškou 162 centimetrov nesiahám tej hore svalov menom Pavol ani po jeho bradu.

Keď vykročím spoza stromu, všetci na mňa pozerajú. ,,Ďakujem, Pavol."

,,Je to moja práca," odvetí.

,,Odkiaľ poznáš, ehm, Jamesa?"

,,On je hlavný bojovník Svorky Chladného Severu a ja som hlavný bojovník Svorky Severného Toku," zaškerí sa. ,,Všetci sa navzájom poznáme!"

,,Aha," pozriem do zeme. Teda, nie že by som bola zahanbená mojím zjavom len v Pavlovom tričku. To nie! My vlci bežne vídavame ostatných nahých, kedže je to pri transformovaní nevyhnutnosť. Ja som v rozpakoch z niečoho iného.

Z toho, že moje Znamienko Duší je odkryté. Samozrejme, ruky okamžite schovám za chrbát a začnem sa hrať s prstami.

,,Čo bude ďalej?" opýtam sa napokon.

,,Ako to myslíš?"

,,Budem sa musieť pred Svorkou Chladného Severu schovávať, alebo čo?"

,,Zrejme áno. Vieš, James si určite prinesie posily. A teda kým sa ich nezbavíme, asi sa budeš musieť schovávať v dome."

Zarazím sa. ,,Ale vyženiete ich, však?" Najmocnejšiu, najstaršiu a najobávanejšiu svorku z teritória chudobnej svorky?

,,Dúfam." Z Pavla doslova srší negativita.

***

Tak som tu a ležiac na starom matraci, čítam ľudské rozprávky. Od včerajších narodenín som ukrytá v dome na strome, kde mi babka nosí jedlo v košíku a vodu v krčahu. Pod naším rebríkom ma strážia dvaja bojovníci a ja vidím svetlo sveta len cez náš maličký balkónik bez zábradlia.

Viete, väčšina dievčat sníva, že na sedemnáste narodeniny nájdu svoju spriaznenú dušu, kedže (ako sa hovorí) Bohyňa Mesiaca spletie ich osudy dokopy práve tento rok.

Ale ja nie. Ja som zavretá doma a rozmýšľam, prečo bojovníci strážia len mňa. Keď James povedal, že hľadajú len jedno konkrétne dievča, môj Alfa nakázal samotnému Pavlovi aby strážil môj dom. V podstate som jediný vlk, ktorého chránia, lebo žiadna iná vlčica nemá vlastného obrancu.

Ja ich mám dvoch.

A toto je len druhý deň môjho osudného roka.

***

3. deň.

Ešte stále nič. Som zatvorená a počítam, koľko dosiek tvorí našu strechu (86).

***

4. deň.

Nie, nie, nie! Tých dosiek je presne 85!

***

5. deň.

Pavol mi na utešenie priniesol zmrzlinu. Volá sa Ruská zmrzlina a je to prvá zmrzlina, akú som kedy v živote jedla. Niet divu, že ju určite poslala Luna, lebo je jej ma ľúto. 

***

6. deň.

Sedím na balkóniku (aj napriek výstrahám ostatných) a pod slnečným svetlom si podrobne prezerám Znamienko Duší. Prstom pomaly prechádzam po tmavohnedom pigmente v tvare meča a rozmýšľam, ako asi vyzerá druhý nositeľ tohto obrázka.

Kam si ma to len dostal, pýtam sa ho, aj keď ma nemôže počuť. Nemôžem ani vyjsť z domu, lebo moja polovička si ty. Ugh, dúfam, že na to máš veľmi dobrý dôvod!

Dnes som sa dokonca pre istotu pýtala Pavola, či je naozaj pravda to, že ja som tá konkrétna osoba, ktorú hľadá samotný Alfa Svorky Chladného Severu.

Povedal, že áno.

***

7. deň.

Keď ma skoro ráno navštívi Luna a pýta sa ma, ako sa mám, či som v poriadku a že je jej to veľmi ľúto, ja jej len odpovedám, že je mi fajn a že ona za to nemôže.

No, keď sa jej spýtam: ,,Odkiaľ viete, že Alfa Svorky Chladného Severu hľadá práve mňa?", odpovie len: ,,Povedala mi to tvoja mama pred tým než... než zomrela."

Prekvapená, že prvý krát počujem niečo o svojich rodičoch sa pýtam ďalej: ,,Čo ešte povedala?"

,,Len to, že ťa máme chrániť za každú cenu. Inak sa stane niečo veľmi, veľmi zlé!"

,,A vy ste jej to uverili?"

,,Simon, totiž Alfa Simon, mi povedal len to, že k tomu aby jej veril má veľmi vážny dôvod. Bohužiaľ, nepovedal mi aký."

***

8. deň.

 Som taká znudená, že keď som opäť počítala dosky na streche, výsledok bol 72. Ach jaj.

***

9. deň.

Si zo mňa robíte srandu?! Ja sa cítim ako vo väzení!!!  

***

10. deň.

Väzenie, väzenie, väzenie...

***

11. deň.

Aspoň viem, aké bolo posledné prianie mojej mamy - ochrániť ma pred Svorkou Chladného Severu. Pred ich Alfou a jeho bojovníkmi.

Ak ma dostanú, stane sa niečo veľmi, veľmi zlé. 

Ach jaj, prečo mi nikto (ani Pavol) nechce povedať, čo zlé sa inak stane?

***

12. deň.

Dobrá správa: pravdepodobne o chvíľu zistím, čo zlé sa stane.

Zlá správa: zistím to preto, lebo Svorka Chladného Severu zaútočila - a to v značnej presile. Ich štyridsať bojovníkov proti našim dvadsiatim.

Skvelé! Proste skvelé!

A prekvapivo ani necítim strach. Akoby som už dávno vedela, že ma napokon dostanú a ja som sa s tým aj stihla zmieriť.


Power of MateWhere stories live. Discover now