Power of Mate

7. Soup

***

Otvárajúc oči, zistím, že už dávno nie som v podzemí hradu, kde boli mojimi najlepšími kamarátmi pavúky.

A i keď sú moje zmysly ešte stále otupené, vôňa čokolády mi prezradí, že Alfa je blízko. A to tak blízko, že neviem, či je ešte možné byť bližšie.

Som v jeho náručí a jasne vnímam jeho silné svaly. Vďaka nim si ešte viac pripadám akoby som bola pierko s ťažkou podváhou. Chápete, nielen že som nedostávala dostatok stravy celý svoj doterajší život, ale od biedneho obeda ešte u mňa doma, som absolútne nič nejedla.

A keď prirátam cestu naprieč Kanadou a takmer celý večer strávený bez jedinej kvapky vody, niet divu, že som skolabovala.

Prirátajte aj to, že som celá dolámaná. Ešte aj môj vlk nie je schopný ma ihneď vyliečiť!

Ale ja nie som jediná, komu sa môj stav nepáči.

Alfa, čiže moja (bohužiaľ) spriaznená duša, vrieska samé nadávky a vyhrážky na úbohého Jamesa, ktorý nás nasleduje naprieč hradom. ,,Ja prisahám, že ťa zabijem! Ako si to predstavuješ ubližovať svojej Lune?! Prečo je taká doriadená, huh?! Dúfaj, že mi doktor Woody povie, že je v poriadku! Čím horšie na tom totiž je, tým dlhšie budeš zomierať!" A bla bla bla...

Nechcelo sa mi to počúvať, a tak som ešte trochu viac otvorila oči.

Nemala som to urobiť.

Zbadám totiž jeho tvár.

Pohľad mi okamžite padne na jeho nahnevané zelené oči, od ktorých sa odráža skoré ranné slnko. Prisahám, žiarivejšiu zelenú som doteraz nevidela. Ďalej sú tu jeho tmavohnedé vlasy. Ani nie dlhé, ani nie krátke; ale rozcuchané tak, aby ma podráždili a ja som cez nich chcela prejsť prstami.
Vzápätí si všimnem tri rozkošné znamienka pod jeho ľavým okom, do ktorých sa okamžite zamilujem.

Samozrejme, nevnímam len jeho vzhľad, ale aj hlas. Keď totiž kričí na Jamesa ľadovo, neznervózniem, ale upokojím sa. A prečo?

Lebo sa pri ňom cítim bezpečne. Narozdiel od ostatných, ktorých by dokázal zabiť letmým pohybom ruky, sa ja naozaj cítim v bezpečí. Akoby som bola jediná osoba na svete, ktorej nič nehrozí.

Viete, všetko na ňom je perfektné; avšak všetko, čo reprezentuje je temné. Také temné, až zistím, že aj napriek tomu, že on je môj osud; pravá láska, po ktorej túži každý človek, nechcem ho.

Chceš ho! Je to predsa naša spraznená duša!

Možnože je, ale to neznamená, že budem tolerovať to, že zabíja iných vlkov, akoby to bola bežná vec.

Zabíja, nezabíja, odfrkne môj vlk. Hlavne že nás ochráni!

To mi je jedno! Nechápeš, že nechcem vraha?!

Chceš!

Možnože ho chceš ty. A možnože naňho pozitívne reaguje aj moje telo. Ale nikdy, nikdy ho nebude chcieť moja myseľ!

A ako sa chceš brániť proti tomu duševnému spojeniu, ktoré k nemu cítiš, huh?

Ľahko, zabránim tomu aby sa ma dotýkal a keď budem mať šancu, ujdem!

Ujdeš?! Vážne?! Tak 1. pochybujem, že sa ti to podarí. A 2. nevieš, že keď ho opustíš, môžete (ty aj on) zomrieť žiaľom?!