GEN Z

Mateo

,,Crrrrrrn" zazvonil mi budík. Nenávidím budíky. Vlastne nenávidím veľa vecí, ale budíky a vstávanie asi najviac zo všetkého. Väčšina ľudí si myslí, že som bezproblémový a slušný chalan. Možno na vonok, ale nikto nevidí do vnútra. Vnútri som odborná troska, ktorá je závislá na drogách. Áno, počuli ste správne, som závislí na drogách. Väčšina ľudí by to v živote nepovedala ale bohužiaľ to je pravda. Snažím sa to skrývať, ani moji vlastný kamaráti to nevedia a dúfam, že sa to nikdy nedozvedia.

Väčšinou si pred školou vždy niečo dám (buď marihuanu, alebo trochu kokaínu) neviem prečo, ale potom sa cítim nabudený a o dosť lepšie celý deň. Nebojte sa. Mám svoje limity. Napríklad som si nikdy v živote nič nepichal, možno iba raz alebo dva krát, ale už to nikdy nespravím. O chvíľu musím odísť z domu aby som vyzdvihol mojich kamarátov a išiel s nimi do školy. Pozdravil som mamu s tatom a odišiel som. Pred domom my stála moja milovaná čierna audinka a ja som do nej nasadol. Keby sa môjmu autu niečo stalo tak by som sa asi zabil. Prvú som išiel vyzdvihnúť Sofiu.

,,Čau" pozdravila ma a nasadla do auta.
,,Konečne ideš za tri dni do školy"
,,Po tom čo sa mi stalo by si ostal doma tiež" netvárila sa moc nadšene keď o tom hovorila.
,,No ja by som ostal doma ešte dlhšie, lebo o tom stále všetci hovoria"
,,Do riti. Ja som vedela, že tam mám ostať do konca týždňa. Hlavne to už nespomínaj. Jasné" zdala sa byť vystresovaná.
,,Klúdok. Prisahám, že to nespomeniem" zastavil som pred domom Lindsey. Nastúpila do auta a za chvíľu prišiel aj Gabriel. Keď nastúpil tak som išiel k poslednému domu.
,,Ide do školy aj Cass?" spýtala sa Lindsey.
,,Ano, dnes už pride" odpovedala jej Sofia.
,,Je si istá, že je už v pohode, lebo potom čo predviedla na párty" zaujímal sa Gabriel. Pozrel som sa na Sofiinu tvar a videl som, že ho chce zabiť.
,,Ešte raz to niekto spomenie tak ho zabijem" už jej pomaly dochádzali nervy. Celu cestu ku Cassinemu domu bolo v aute ticho ako v hrobe. Keď som ju uvidel zastavil som a počkal kým si nastúpila.
,,Ako bolo doma?" spýtal som sa jej.
,,Celkom vpoho" odpovedala z úsmevom.
,,To je super. Dúfam, že si tam nikoho neogrcala" musel som to povedať, proste musel. Lindsey a Gabriel sa začali smiať. Cass vyzerala zahanbene a Sofia. No. Tá ma išla zabiť pohladom.
,,Ty si tak retardovaný!" keď to povedala začal som sa smiať ešte viacej. Dobrá nálada mi vydržala celú cestu do školy.

Keď sme prišli pred školu a vystúpili z auta prišiel ku nám Sebastian aj z Leom. Sebastian je ten chalan u ktorého bola ta párty kde sa stala tá nehoda.
,,Čaute. Ahoj Cass. Dúfam, že ti je lepšie ako keď som ťa videl naposledy a ty Sofia dúfam, že si to oblečenie vyhodila, aj keď u teba človek nikdy nevie" začal sa smiať aj keď neviem na čom, lebo to vôbec vtipné nebolo. Dokonca ani Leo sa nesmial a to sú najlepší kamaráti. Podľa mňa Leo bol myšlienkami úplne inde. Stále sa pozeral na Gabriela akokeby to bol jeho životný cieľ a má ho na dosah ruky.
,,Vieš čo?" spýtala sa Lindsey Sebastiana.
,,No čo ty nádhera?"
,,Čo keby si pálil do tej istej riti odkiaľ si práve prišiel, vieš, urobil by si nám tým láskavosť" Sebastianovy zmizol úsmev z ksichtu a odišiel aj z Leom.
,,To je taký kokot" povedala Sofia.
,,Máš pravdu" keď som to povedal, tak som si všimol Karu a išiel som za ňou. Kara bola milé a celkom aj pekné dievča. Stretli sme sa včera ráno v obchode a ak mám byť úprimný, asi k nej cítim niake city.

,,Ahoj Kara"
,,Ohhh. Ahoj Mateo" nečakala ma tu.
,,Prepáč, že ťa nemôžem dnes odviezť domov, lebo mám plné auto" rýchlo som si niečo vymyslel, aby som s ňou mohol hovoriť.
,,To je vpoho. Dnes ma aj tak zoberie brat. Aspoň ti nebudem na priťaž" usmiala sa na mňa jej krásnym úsmevom. Aj ja som sa usmieval skôr než som si to uvedomil. Keby zistila, že sa baví so zavislákom, určite by sa tak nesmiala.
,,Ty a príťaž. To väčšia priťaž je aj Lindsey a ona je moja najlepšia kamarátka. Ja by som bol podstený keby som ťa mohol ešte raz odviesť"
,,No tak za to ďakujem" stále sme sa na seba usmievali.
,,Hej, Mateo. Pod už na hodinu" prerušila ma Lindsey.
,,Prepáč už musím ísť" odišiel som od Kari a vrátil som sa k Lindsey a spolu sme išli do triedy.
,,Tak kedy budú deti" začala sa smiať.
,,Ale buď ticho" priateľsky som do nej buchol a smial som sa s ňou.

Škola nám skončila a ja som z nej vyšiel aj s Lindsey. Rozprávali sme sa ani neviem o čom ale viem, že sme sa rohotali. Vtedy som uvidel aj Karu. Práve nastupovala do auta ku svojmu bratovi a ja som mu videl konečne do tváre. Mám povedať pravdu. Absolútne sa na seba nepodobali. Pred autom ma už čakali Sofia, Cass a Gabriel. Postupne som ich odviezol domov a potom som išiel domov aj ja. No ešte som mal plány. Musel som zájsť k môjmu dílerovy. Teraz mám nového, lebo toho predtým chytili poliši.

Mali sme sa stretnúť v jednej uličke za obchodom kde som sa stretol z Karou.
Čakal som tam naňho asi pol hodinu.
Tento musel byť vážne niake mladé ucho. Keď konečne prišiel, bol celý zahalený. Mal na sebe čierne rifle, šedú mikinu a hlavu mu zakrývala kapuca. Videl som mu iba do úst.
,,Máš to?" spýtal som sa ho, ale on mi neodpovedal. Pán tajomný my iba podal sáčok s marihuanou a čakal do kým mu dám peniaze. Vytiahol som ich z mikiny a dal som mu ich. Celý čas som sa mu pritom pozeral do tváre, lebo ma zaujímalo ako vyzerá. Nepodarilo sa mi to. Keď odchádzal mu moje peniaze spadli. On sa pone zohol a keď sa zdvýhal tak sa pozrel na mňa a pritom odhalil celu tvár. Neveril som vlastným očiam. To nemôže byť možné. Ten díler bol Karin brat. Len dnes som ho uvidel v aute a pamätám si jeho tvár. Bol to 100% on. Bol som si istý. Keď odišiel musel som sa optieť o stenu. A to nebolo to najhoršie. To len práve príde. O chvíľu prišiel do tej uličky niekto iný.
,,Hej ty! Čo si tu robil s mojím bratom?" bola to Kara. Otočil som sa na ňu, aby som ju lepšie videl no nenapadlo mi, že ešte stále držím v ruke sáčok s marihuanou.
,,Mateo? Čo tu robíš?" pozrela sa mi do ruky ,,ty si zobral od môjho brata drogy? Nie! To neni pravda! On nemôže zase do toho spadnúť!" podlomili sa jej kolená a spadla na zem. Schoval som si sačok do mikiny a utekal za ňou. Rozplakala sa. Nevedel som, čo mám robiť tak som si k nej kľakol a objal som ju. Plakala o čosi menej ale stále dosť.
,,Kara. Neplač. To bude vporiadku" snažil som sa ju ukludniť.
,,Nič nebude v poriadku. Môj brat zase pláva v drogách a ty si ich od neho kupuješ" nevedel som čo mám na to povedať. Postavil som sa a ju som postavil so mnou. Utrel som jej slzy do mojej mikiny.
,,Môžem ťa odprevadit domov?" spýtal som sa jej no ona neodpovedala. No nemohol som ju tu nechať samu. Začal som pomaly kráčať a ona sa pridala. Vedel som kde bývajú, lebo som ju tam raz viezol. Celú cestu mi nepovedala ani slovko, rozhovorila sa až na konci.
,,Mateo" už tak moc neplakala.
,,Ano"
,,Dáš mi prosím ťa ten sačok" bez rozmýšľania ani neviem prečo som jej ho dal. Ona si ho zobrala a hodila ho do koša. Nechápem prečo to urobila.
,,Sľúb mi, že si už od neho v živote nič nezobereš a že v živote si už nedáš žiadnu drogu" pozerala sa na mňa zo svojimi mokrími očami.
,,Sľubujem" povedal som bez rozmýšľania. Kara sa tak slabo usmiala a odišla domov. Neviem čo, ale niečo má k nej priťahovalo. Niečo veľmi silné. Vydal som sa do svojho auta.

Dnešok nedopadol podľa mojich predstáv. Nebol zlí ale ani najlepší bol niečo medzi. Mám z neho extrémne zmiešané pocity. Jediné čo viem na sto percent je to, že sľub ktorý som dal Kare, musím dodržať.