GEN Z

Ben

Započul som húkanie sirény. Stály sme tam s Cass a netušil som čo sa deje. Vyzeralo to ako keby ich nikto okrem mňa nepočul.
,,Počuješ to?" spýtal som sa Cass.
,,Čo by som mala počuť?" vyzerala zmetene. Radšej som ju nechal a začal som hľadať v blízkosti niekoho koho by som poznal. Nakoniec som si všimol Matea a Lindsey ako stali v obývačke a tak som išiel za nimi. Cass som nechal v kuchyni a sľúbil som jej, že sa o chvíľu vrátim. Sirény boli ešte ďaleko a vôbec som netušil či idú k nám alebo niekam inam. Možno sa mi to iba zdalo, ale chcel som mať istotu Keď som prišiel ku tým dvom ani jeden si ma nevšimol.
,,Čaute" poukázal som na seba.
,,Čau. Čo chceš?" spýtal sa ma Mateo.
,,Lenže či to nepočujete?" obidvaja sa na mňa pozrel či som blázon.
,,Nepočujeme čo?" spýtala sa ma Lindsey.
,,Tie sirény" obidvaja sa započúvali. Vtedy akoby Mateovy prešiel mráz po chrbte.

,,Musíme odtiaľto vypadnúť" povedal a utekal do obývačky.
,,Čo to robí?" spýtala sa Kara ktorá práve prišla.
,,Neviem" odpovedal som. Mateo sa medzitým v obývačke postavil na stôl a začal kričať.
,,Stište hudbu!" niekto ho po chvili počúvol a vypol ju ,,počúvajte!" všetci sa započúvali a nastal chaos. Všetci začali utekať preč z domu. Nikto nechce, aby ho chytili poliši.

Mateo zoskočil zo stola a bežal k nám. Zobral Karu za ruku a odišiel z domu. Lindsey ich nasledovala. Ja som sa vrátil ku Cass do kuchyne vyzerala zmetene tak som ju chytil za ruku a povedal jej, že bude všetko v pohode. Snažil som sa prervať cez guču ľudí ktorá smerovala ku vchodovým dverám. Vtedy som z okna uvidel policajné auto. Uvedomil som si, že sa tadiaľ von nestihneme dostať. Tak som dostal nápad. Otočil som sa a išiel som k oknu v obývačke. Cass som stále držal za ruku a ona išla za mnou. To okno som otvoril a vyšiel z neho. Pomohol som aj Cass ktorej to išlo trošku ťažšie. Keď sa jej to podarilo začali sme utekať ako o život. Toľko adrenalínu som v krvi už dlho necítil. Pozeral som sa či nás nikto neprenasledoval ale nikoho som nevidel.

Zastavili sme asi o pár domov ďalej. Z ničoho nič som sa začal smiať. Cass sa ku mne po chvíli pridala. Neviem ani na čom sme sa smiali ale užíval som si to. Vlastne odvtedy, čo som s ňou si to stále užívam. Asi k nej cítim viac ako som si myslel.
,,No nič. Ja už asi pôjdem" povedala Cass ale ja som nechcel aby odišla.
,,Alebo by sme mohli ísť do Birds" Birds bola kaviareň kúsok od mesta a asi 100 metrov od nás. Dosť často som tam chodieval. Nieže by som bol závislí na káve ale predávajú tam vynikajúce milkshaky. Väčšinou som tam chodieval s chalanmi zo školy ale v živote som tam nebol zo žiadnym dievčaťom.
,,Môžme ale ja nemôžem byť dlho vonku. Max do takej desiatej"
,,Neboj. Sľubujem, že do vtedy budeš doma" usmial som sa na ňu a ona mi úsmev opetovala.

Celú cestu do Birds sme sa rozprávali o niakych úplných hovadinách. Vošli sme do Birds a sadli sme si na gauč ktorý sedel v rohu kaviarne. Objednal som si milkshake (ako vždy) a Cass si dala horúcu čokoládu. Po chvíli nám to obsluha priniesla a my sme sa ponorili do rozprávania. Bavili sme sa o rodine, škole, ktorú sme zistili, že obidvaja nenávidíme. Po chvíli sme prešli ku byvalím priateľom.
,,No tak povedz Ben. Koľko si mal priateliek?" spýtala sa ma Cass.
,,Načo to potrebuješ vedieť?"
,,Len pre zaujímavosť" odpovedala mi a odpila si z horúcej čokolady.
,,No keď to potrebuješ vedieť iba pre zaujímavosť. Chodil som zo štyrmi dievčatmi a z toho som s tromi spal" zatvárila sa čudovane.
,,Čo sa stalo s tou štvrtou?"
,,Nechcela sa ponáhľať a ja som to rešpektoval"
,,Prečo sa nechcela ponáhľať?" už sa pýtala až moc otázok.
,,Nemyslíš si, že sa až moc pýtaš"
,,No tak prepáč" vyzerala, že sa jej to dotklo.
,,Prepáč. Nechcel som ťa uraziť, len že ty vieš o mojom živote už všetko a ja o tvojom nič" snažil som sa jej ospravedlniť ale moc to asi nepomohlo.
,,Tak sa pýtaj, čo ťa zaujíma"
,,Keďže si sa teraz pýtala na moje známosti, tak ma zaujímajú aj tie tvoje"
,,Tých, ale moc nebolo"
,,Aj tak ma to zaujíma" chcel som to vedieť.
,,No dobre. Asi budeš zaskočený, ale zatiaľ som chodila iba z jedným chalanom"
,,S kým?"
,,S Arthurom" odpovedala zahanbene.
,,Čože!!!" nečakal som, že práve on by bol tým vyvoleným. Arthur bol jeden šprt z tretiaku. Nechcem byť zlý, ale vyzeral ako keby po ňom prešlo auto.
,,Ako sa ti mohol páčiť Arthur"
,,Vtedy nevyzeral až tak zle ako teraz. Plus je celkom milí" snažila sa obraniť.
,,Za prvé on vyzerá stále tak isto a za druhé, to, že bol milí ostatné veci nenahradí" začal som sa smiať.
,,No dobre. Možno som si vtedy vybrala zle" začala sa smiať so mnou.
,,No ešte, že si si teraz vybrala lepšie" ups. To som asi nemal povedať. Prestala sa smiať a zahľadel sa mi do očí.
,,Tiež si myslím" lepšiu odpoveď som ani počuť nemohol.
,,Takže ty si sa s Arthurom aj vyspala?" spýtal som sa jej.
,,Noooo. Možno"
,,To si zo mňa robíš srandu" neveril som čo mi povedala.
,,Bola som proste zaslepená láskou"
,,No tak to si musela byť riadne slepá teda" v živote som sa takto ešte nesmial.

Asi po pol hodinke sme odtiaľ odišli a odprevadil som Cass domov. Boli sme iba pár metrov od jej domu a ona zastala.
,,Ďalej už nemôžeš ísť"
,,Prečo?" nechápal som.
,,Lebo keby ťa uvidel môj otec, tak by ťa asi zabil"
,,No dobre teda"
,,Dnes som si to s tebou užila. Dúfam, že si to niekedy znovu zopakujeme"
,,Vto dúfam aj ja" naklonil som sa k nej a pobozkal som ju. Bol to môj najkrajší okamih v živote. Chcel som aby to trvalo navždy. No vtedy sa to zvrtlo. Cass odo mňa odstúpila.
,,Do riti" povedala a pozerala sa za mňa. Otočil som sa a uvidel som tam Sofiu. Mala slzi v očiach.
,,Sofia..." začala Cass, ale Sofia vyslovila iba jednu vetu.
,,Ako si mohla" Sofia sa otočila a vošla do tmi.

Tak toto som vážne nečakal.