Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

17. Kapitola - Chcem ťa späť

Prečo musela práve ona odísť z tohto sveta?! Prečo?! Chcem vedieť tú odpoveď!
Zaškrípali gumy na asfalte a mnou trhlo. Pozrela som sa cez uplakané oči pred seba. Napravo som uvidela čierny Jeep a dym naokolo. Aspoň sa mi zdá, že to je Jeep. Celý obraz mám rozmazaný od sĺz. Auto zaparkovalo na parkovisku oproti. Z neho vystúpil Parker?! No jasné, však on má čierny Jeep. Hlupaňa! Išiel do kaviarne, kde som videla tie mamičky. Vstúpil dovnútra a.... Počkať, prečo ho sledujem? Sakra! Sadol si k tým mamičkám. Až teraz som si všimla blondýnku, asi v jeho veku. Stále sa na ňom smiala.
Žiarliš! Na ňu? Prečo by som mala? Lebo sa ti páči, hlupaňa! Hej! Nikto okrem mňa mi nebude hovoriť hlupaňa! Však ja som ty, hlupaňa! Zapni ten svoj mozoček a rozmýšľaj! Ach.... Moje vnútorné ja malo pravdu.

Prehodila som si kabelu cez jedno plece a kyticu zobrala do ruky. Nebudem sa pozerať ako sa naňho lepí. Išla som na cintorín. Došla som k jej hrobu a položila naň kytičku. Z vačku som vybrala papierik s perom a napísala.

Chýbaš nám, ani si nevieš predstaviť ako. Chcela by som ťa znovu vidieť, počuť, objať ťa a dostať od teba pusu na dobrú noc. Chcem aby si na mňa doliehali kvôli líčeniu. Chcem aby si po mne kričala za moje hlúposti. Chcem aby si sa so mnou smiala na tých hlúpostiach. Chcem aby si videla Josha ako dokončí vojenskú školu a pôjdeme sa spoločne naňho pozrieť. Chcem ťa mať pri sebe v najťažších a najlepších chvíľach svojho života. Nikdy na teba nezabudnem. Nikdy. Dúfam, že sa máš hore dobre a že sa znovu venuješ tomu, čo si skončila tu, dole. Mám ťa rada, mami. -Melissa

V polke preslovu som sa rozplakala, ale dokončila som to a vložila do kytičky. Sadla som si na lavičku, ktorá bola oproti a pozerala na fotku, ktorú mala na náhrobnom kameni. Bola tam ona ako sa usmieva. Fotka bola už trochu zošúchaná, ale mne to nevadilo, hlavné je, že som ju takto mohla vidieť a cítiť ju tak pri sebe. Sedela som tam asi hodinu a vybrala sa domov. Pozrela som na mobil. 16:16. Praj si niečo. Zatvorila som oči a nahlas povedala svoje prianie, ale aby ho nikto okrem mňa nepočul.

Vyšla som z areálu cintorína a uvidela, že na tej strane ako som išla niečo robia, takže musím ísť okolo tej kaviarne. Ďakujem robotníci, teraz ma určite uvidí! Super. Išla som zababušená v mikine -pri 29 stupňoch- s kapucňou na hlave. Auto tam ešte stále mal. Pozrela som sa dovnútra, či tam ešte sedia. Blondýna už sedela vedľa neho a lepila sa naň. Slzy sa zdvojnásobili. Všimol si ma ako naňho pozerám. Sakra! Pridala som do kroku, ale to by nebol on, keby sa nerozbehol za mnou. Začala som utekať, no to už bol pri mne a držal ma za ramená. Otočil si ma k sebe. Ja som sa tvárila, že som v pohode.

,,Čo ti je?" Prihovoril sa mi potichu.

,,Nič," povedala som s uplakaným hlasom a chrbtom dlane si utrela slzy. ,,Čo by mi malo byť?!" Zvýšila som hlas a stále sa pozerala na nohy.

,,Nehuč na mňa, jasné?!" Povedal potichu, ale prísne. ,,Prečo plačeš?"

,,Do toho ťa nič."

,,Povedz mi to, prosím ťa. Pekne prosím."

,,Je jedno ako budeš prosiť. Môžeš prosiť aj dole hlavou," zasmiala som sa na predstave vidieť ho zaveseného na nejakej preliezke dole hlavou a prosí ma.

,,No vidíš, vieš sa usmievať!" Zatlieskal mi a ja som cítila ako mi do líc stúpa červeň. ,,Tak povedz," naliehal.

,,Kde mám začať?" Pri pomyslení na mamu mi vytryskli slzy.

,,Kľud," zobral si ma do objatia a utešoval. Chce aby som bola zmätená?! Teraz som preňho, čo? Kamarátka, dovážačka alkoholu a drog alebo niečo viac? ,,Všetko bude dobré," položil si bradu na moju hlavu a hladkal ma po chrbte.

,,Lenže to dobro odišlo, pred troma rokmi," mrmlala som si, ale aj tak to počul.

,,Tak tu je problém," uchechtol sa a odtiahol ma od neho. Pozrel sa mi hlboko do očí, čo vo mne vyvolalo paniku. Paniku?! Ty si sa zbláznila Melissa! Nehovor! ,,Poď so mnou. Chvíľu pobudneme s nimi a potom si pôjdeme pozrieť nejaký film u nás. Neboj, potom ťa odveziem a všetko kľudne vysvetlím tvojmu otcovi."

,,Nie, budem vám tam prekážať. A otec je na služobke, znova."

,,Tak Joshovi," snažil sa mi zlepšiť náladu, čo sa mu aj podarilo.

,,Ten je u Loly. Toho asi neuvidím najmenej celý deň," uchechtla som sa.

,,Tak vidíš a Don bude rád sám doma. Možno si privedie nejakú pudlicu!"

,,Ha. Ha. Jediné, čo doma spraví bude, že nám roznesie kôš všade."

,,Tak ti pomôžem upratať. Len mi sľúb, že zajtra na párty nebudeš taká nadutá," pritiahol si ma rukou k sebe a ňou ma potriasol. Nechápavo som naňho pozrela. ,,Však máš sedemnásť, musíme to osláviť!"

,,Ja narodeniny neoslavujem."

,,Tak budeme oslavovať, že si prežila moje výbuchy zlosti."

,,To je lepší dôvod," uchechtla som sa.

,,No poď," ťahal ma ku kaviarni. Keď si všimol moju tvár, začal sa smiať. ,,Nepozeraj tak na mňa! Ideš tam a hotovo! Budeš môj doprovod."

,,V kaviarni, osemnásťročnému chalanovi."

,,Už budem mať deväťnasť!" Zahral sa na malé decko a nadul sa. Postavila som sa na špičky a rozstrapatila mu vlasy.

,,Ale stále si nevieš zohnať alkohol sám!" Vyplazila som ju jazyk a utekala smerom ku kaviarni. Rozbehol sa za mnou a zozadu ma chytil okolo pasu.

,,To nie je pravda!" Povedal deckým hlasom, načo som sa začala smiať a následne dusiť. ,,No poď, všetci na nás pozerajú."

,,Tak nech sa kochajú!" Išla som vedľa neho a po ceste dovnútra mi roztrapatil vlasy.

,,Dúfam, že nevadí ak sa pripojí aj Melissa," povedal svojej mame, ktorá sa usmiala a išla ma objať.

,,Dobrý ľudia sa všade zmestia," preniesla s úsmevom na tvári.

,,Ďakujem," usmiala som sa na ňu a sadla si vedľa Parkera. Z druhej strany sedela peroxidová slečinka, ktorá sa naňho stále lepila. Všimla som si, že by sa najradšej vytratil od nej a začal sa smiať.

,,Je ti niečo Melissa?" Opýtala sa ma jeho mama. ,,Si taká tichá, zrazu. Vyzeráš ako keby si plakala," no tá mi to ešte zľahčuje! Síce je milá, ale nejako jej to tentoraz nevyšlo.

,,Nie, nič mi není," usmiala som sa a bola ticho naďalej. Bola tam s nejakou brunetkou, mohla mať okolo štyridsiatky. To bude asi mama tej blondýny. Začala o svojej dcére hovoriť ako o diamante v zlatníctve.

,,Viete, Glória," Glória, vážne? Si robíte zo mňa srandu, že? To je meno ako pre hrocha! Mala som takú chuť sa smiať. S rukou som džugla do Parkera, ktorý mi len uštedril prísny pohľad. Čo mu zasa je?! ,,Bola vo Švédsku na výmennom pobyte. A...." Pokračovala a pokračovala a pokračovala a pokračovala. Sedeli sme tam asi dvadsať minút, kým opisovala, čo tam robila a také blbosti. Dozvedela som sa, že sa spoznala s nejakou babou, ktorá má prísť sem do Anglicka. Ja to viem povedať za dve minúty a ona desaťkrát toľko času potrebuje na takú blbosť. Ach....

----------------

Ďakujeeeem ❤️ už sa viac a viac blížime k 1K ❤️ ďakujem :') asi mi padne slzička :')

Viem, na Stratenej hviezde je už skoro 16K, ale toto ❤️ som strašne rada, že niektorý z vás odporúčate túto story ❤️ (tých srdiečok tu je ako neviem čo :D)

Ja vám strašne ďakujem a ak sa podarí, dnes bude možno ešte jedna kapitola ^^

S lalalalááááskou miminnie305 ❤️