20. Kapitola - Ospravedĺnenie?

6.3K 482 15
                                    

Zobudila som sa uprostred noci. Počula som ako sa hentý dvaja bavia a hovoria si sladké reči. Och môj bože! Postavila som sa, trochu sa mi zatočilo v hlave, ale aj tak som pokračovala v ceste na záhradu. Mám chuť sa pozerať na hviezdy, asi kvôli papieriku alebo tomu, že som ešte stále opitá.
Ľahla som si na lehátko vedľa bazéna a pozorovala hviezdy. Pri tom som znova zaspala.

Zobudila som sa nad ránom s bolesťou hlavy. Čo tu sakra robím?! Prečo som u Parkera doma?! Sakra! Rýchlo som sa postavila, čím sa mi zatočila hlava a ja som sa zapotácala na nohách. Prešla som pár krokov, ale stratila som balanc. A to by som nebola ja, keby že nehodím držku rovno do bazéna. Voda ma hneď prebrala, ale ako aj minule, nevládala som na povrch.

Vlasy mi vypadli z gumičky a roznášali sa naokolo. Z úst a nosa mi vychádzal posledný kyslík, ktorý som v sebe mala. Hlavou mi prebehli všetky události a nechýbala, ani tá zo včerajška v kaviarni. Rukami a nohami som kmitala o život, ale nepomáhalo. Telo padalo k dnu. Dúfam, že to skončí ako minule a ja sa preberiem pod nim. Aj keď naň musím zabudnúť, myslím na neho, aj v poslednej sekunde svojho života. Nevidela som nič, len tmu. To bude asi preto, že mám zatvorené oči, že? Och, Melissa. Rozmýšľaj, nie? Dobre, dobre!
Niečo, skôr niekto ma chytil okolo pasu. On to určite nie je! Už by ma najradšej videl na dne. Vyťahovalo ma to na povrch. Keď som sa konečne mohla nadýchnuť, vypľúvala som vodu a krv. Super. Neodvážila som sa otvoriť oči, bála som sa, že tam bude Josh alebo George. Po chvíli som sa odhodlala otvoriť ich a moje obavy sa naplnili. Bol tam George. Ak tu nájdem aj Denisu, rovno si môžem prilepiť ceduľku Nerušiť na chrbát a skočiť do bazéna. Položil ma vedľa bazéna a vyskočil vedľa mňa.

,,Ďakujem," šepla som a usmiala sa. V tom prišla Denisa a hučala.

,,O môj bože, si v poriadku!"

,,To ďakujem odvolávam, hoď ma naspäť! Prosím ťa!" Povedala som s vyplašenými očami a chcela ísť znovu do bazéna. Už som tam skoro bola, ale nieeee. George ma tam musel chytiť. ,,Ak nechceš mávať nočné mory, okamžite ma pusť," pozrela som naň zabíjackym pohľadom. Určite vedel, že to myslím vážne, ale stále ma držal. ,,Najbližšiu noc ma očakávaj u teba v izbe," povedala som tajomným hlasom. Odtiahol ma ďalej od bazéna a pustil. Postavila som sa na nohy a hneď ku mne pribehla Denisa a objala ma. ,,Rada by som aj dýchala!"

,,Prepáč, nechcela som."

Počkať, ja mám na sebe mikinu. A do r*ti! Prehmatávala som každý vačok, ale iba som vytiahla rozmočený papier.

,,Nie, nie, nie, nie!" Rozbehla som sa do domu do hosťovskej. Zobrala som si odtiaľ mobil a kľúče a vyšla z domu.

Pozrela som za seba, nikto tam nebol. Aspoň, že tak. Išla som všetkými možnými uličkami, len aby ma nenašli. Podarilo sa mi to a odomkla som dvere od domu. Išla som do svojej izby, kde som sa prezliekla do suchého a zaľahla do postele. Najmenej týždeň sa odtiaľto, ani nepohnem. Prišiel ku mne Don, ktorý bol celý rád, že ma vidí. Ľahol si vedľa mňa a spoločne sme zaspali.

Z pohľadu Jeremyho Parkera

Som zvedavý, čo bude robiť ak ma zbadá. Vážne som ju nechcel raniť. Išiel som na záhradu s raňajkami spoločne s Glóriou. Ale nebola tam. Kde sakra je?!

,,Kde je?"

,,Nie je vo vnútri?" Opýtal sa George. Kývol som hlavou záporne.

,,Išla domov, určite. Musíme za ňou!" Hneď sa Denisa postavila a utekala dovnútra.

Tácku som položil na zem a utekal do izby. Zobral som odtiaľ uterák a mikinu pre Georga. Pred domom som mu podal veci. Nasadli sme do Georgovho auta -moje bolo špinavé od jej zvratkov- a išli k nej.
Zastavil pred jej domom a všetci sme rýchlo vybehli von, až na Glóriu, ktorá sa stále hnevala. Nakoniec išla aj ona. Búchali sme na dvere ako blázni. Napadol ma plán. Preliezol som plot. Čo som uvidel ma zarazilo. Rúže, ktoré som jej dal kvôli stávke boli v ohnisku. Obhorené. Zamotalo sa mi v hlave a zapotácal som sa na nohách. Potriasol som hlavou, aby som vyhnal obraz, čo som videl a išiel odomknúť druhým. Odomkol som im a George ma hneď pochválil.

,,Dobre ty! Kde je?" Mykol som plecami.

,,O môj bože!" Zakričala Denisa. S Georgom sme na seba pozreli a utekali za ňou do záhrady. Pozerala na obhorenú kyticu. ,,Keď spravila niečo takéto, tak si to celé skazil!" Ukazovala na mňa ukazovákom a približovala sa ku mne výhražne. ,,Čo si jej to dopekla spravil?! Nikdy, nikdy sa neopila! Nikdy! Zrazu tu napochoduješ ty a hneď sa s ňou niečo deje! Stále mi uteká. A kam? Za tebou! Už sme spolu neboli poriadne dva mesiace! Pri čom sme sa kedysi stretávali aj dvakrát denne! Teraz tak dvakrát do mesiaca! Všetko si to skazil! Počuješ?!"

Spustila sa jej slza, chcel som niečo povedať, ale odišla hore. Pozrel som na Glóriu, ktorá sa len víťazoslávne uškŕňala. Pokrútil som hlavou a utekal hore do izby. Ako môže byť taká krutá? Rozprávam o svojej frajerke, ale takto sa nezachovala, nikdy. Prišiel som hore a uvidel Georga opierajúc sa o stenu vedľa jej zatvorených dverí. Naznačil, aby som počkal. Sadol som si na schody a hlavu položil do dlaní. Až teraz som si uvedomil, že chodím s tou nesprávnou. Glóriu mám rád, ale Melissa, to je tá pravá. Všetko som to skazil! Bol som zaslepený tým, že ma nechce, ale opak bol pravdou. Chcela ma. A ja som ju zničil. Denisa vyšla z izby a pozrela na mňa pohľadom Ak jej niečo spravíš, nepraj si ma. Prikývol som a vošiel do izby. Ležala tam aj s Donom na posteli. Pozrela sa na mňa a hneď odvrátila zrak a pretočila sa na druhú stranu.

,,Budem to brať ako súhlas, že tu môžem byť," sadol som si na kraj postele a začal ju hladkať po nohe.

,,Ty si naozaj myslíš, že hladkáš moju nohu?" Pozrela sa na mňa a zdvihla obočie. Pozrel som pod perinu a to bola poduška.

,,Pomýlil som si výplň vankúša s tvojim tukom na nohách, prepáč," zasmial som sa a teraz hladkal jej nohu.

,,Hej! Zasa taká tučná nie som!"

,,Klam si koľko chceš, každý vieme pravdu," povedal som si skôr sám pre seba, ale počula to.

,,Pozrel si sa niekedy do zrkadla? Och, počkať, ono sa rozbilo, keď si sa tam ukázal."

,,No dovoľ! Len spadlo zo steny."

----------------

Ak sa podarí tak dnes možno výjde aj druhá kapitola ^^

Budem rada za vote alebo komentár ❤️ a už sme presiahli 1,2K reads :3 ĎAKUJEM!

A nebojte, budete ma milovať za to čo spravím ^^

Kapitola venovaná LauraJanekov ❤️ ďakujem papuľka moja! :* sis....

S lalalalááááskou miminnie305 ❤️

Zachránená tmou [DOKONČENÉ]Where stories live. Discover now