Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

26. Kapitola - Amanda

Celý večer sme vážne hrali človeče nezlob sa a smiali sa na našej retardácii. Hádali sme sa ako malé deti, škodoradostne sa zasmiali tomu druhému rovno do tváre a nakoniec celkový víťaz, tentoraz to bol Parker behal po dome a vykrikoval. ,,Porazil som ťa! Ja som ju porazil!" A podobné víťazoslávne reči s rukami nad hlavou a maximálnou rýchlosťou v nohách. Potom začal ďakovať celej svojej rodine. Išiel do kuchyne a odtiaľ vyšiel s tĺčikom na mäso v ruke a hral sa, že je to ocenenie.

,,Ďakujem svojej rodine," utrel si svoje imaginárne slzy a pokračoval. ,,Ďakujem vám za to, čo pre mňa robíte. Stále nemôžem uveriť, že v osemnástich rokoch som porazil niekoho v človeče nezlob sa. Ďakujem aj tebe, slaboch," cmukol na mňa a ja som dostala záchvat smiechu.

,,Počkaj, počkaj! Chýba ti šerpa!" Utekala som do kuchyne a zo skrinky vytiahla zásteru.

,,Ponáhľaj! Nemám na teba veľa času!"

,,Veď už idem!" Prevliekla som mu zásteru cez hlavu a uviazala zozadu. Odstúpila som od neho a prezrela si ho. Na zástere bolo dokonale vypracované telo muža. Začal sa ohýbať v bokoch ako modelka.

,,Ako vyzerám?"

,,Hmm.... Rovnako."

*PONDELOK RÁNO*

Prišli sme do školy spoločne a rozhodli sa, že nebudeme hrať žiadne divadlo. Pred mojou triedou sme zastavili.

,,Chceš sa teraz hrať na dokonalý párik, ktorý sa háda, kto ma koho radšej?" Opýtal sa.

,,Hmm.... Nie. Poďme sa hádať, kto chce toho druhého viac zabiť, dobre?"

,,Dobre. Začínam. Chcem ťa viac zabiť."

,,Ja teba ešte viac."

,,Ja teba najviac."

,,Ja teba ešte viac ako najviac."

A takto to pokračovalo, až nezazvonilo na hodinu. Prvé dve hodiny sme mali matematiku, ktorá ma baví. Nechápem, čo na nej všetci nenávidia. Na veľkej prestávke sa za mnou zastavil Parker.

,,Hádaj kto!"

,,Čo kto?" Nechápavo som naňho pozerala.

,,No kto! Kto prišiel!"

,,Santa Klaus?" Zasmiala som sa a on na mňa hodil poker face.

,,Možno aj ten, ale nevidel som ho. Tá Gloriína kamarátka!"

,,Aha. Čo s ňou?"

,,Vieš aká je sexy?"

,,Ehm.... Nie si náhodou po rozchode s jej kamarátkou? Nemáš náhodou mňa?" Zdvihla som obočie a čakala jeho odpoveď.

,,Nevadí, keby si videla aká je sexy!"

,,Dosť! Ja ťa zabijem asi skorej ako som plánovala!"

,,Nehraješ sa na žiarlivú priateľku, len tak náhodou?"

,,Možno?" Uchechtla som sa a išla spoločne s nim sa pozrieť na tú jej kamarátku.

Zastali sme pred ich triedou a čakali asi na spasenie. O chvíľu vyšla Glória, ktorá nás chcela zabiť svojim pohľadom a vedľa nej nová kamarátka. Amanda?! Nie, nie, nie, nie! Sakra! Okamžite som ťahala Parkera za tričko preč. Nepotrebovala som, aby ma videla a ešte spoznala ako zlodejku chalanov, teda jedného chalana. Parker sa ani nepohol, ani o milimeter, super. Chrbtom som sa oprela o Parkera a tvárila sa, že nie som v tej istej miestnosti ako ona. Prešli okolo nás bez povšimnutia a mne padol kameň zo srdca.