Nečakaná láska <3

1.

Už zase mešká. Autobus už prišiel a jej ešte niet. Sadám si na naše miesto v buse a volám jej. Nezdvíha. Super takže ma nechala samú.  V buse sme zas boli natrieskaní. Nikdy nepochopím prečo k nam neposielajú dva autobusy aby sme si mohli všetci pohodlne sadnúť. Už autobusár zatváral dvere keď dorazila.
"Pardón zaspala som" ospravedlňovala sa. Je to jedna z mojich dvoch najlepších kamarátov. Boli sme najlepšie kamošky už od tretieho ročníka a ostalo nám do až dodnes.
"Ahoj Lucka už zase?"
"Čauko ... Dnes mam dobrú výhovorku"
"No spusti" Ona je priam majster vo výhovorkách. Raz na slovenčine si vymyslela ,že nam v dedine vypili prúd preto nemohla urobiť referát.Všetci sa čudovali ,že jej to uverila.
"Takže normálne som vstávala aj som už bola pol hodiny skôr prichystaná keď mi volala mama aby som jej preskenovala nejaké papiere. Verila by si tomu? Este kvôli nej som skoro zmeškala bus."
"No dobre ale dúfam že máš aspoň ten projekt?"
"Mám neboj sa."
Dnes nás čakal veľmi ťažký deň. Mali sme písať 4 veľké písomky a nie hocijaké. Ostávali nám už iba 2 mesiace do konca školského roka a nechceli sme si pokaziť známky. Celu noc som sa iba biflila ale nejako som si neverila ,že to dám. Pomáhal mi aj môj najlepší kamarát. Aj keď cez Skype. Býva totiž 50 kilometrov od môjho domu. Pred desiatimi rokmi sme sa spoznali v tenisovom klube. Ja som nastupovala do 1. Ročníka a on do druhého. Odvtedy sme aj s Luckou a este s jeho najlepším kamošom nerozlučná štvorka. Rodičia ma tam prihlásili lebo ako malá som bola dosť hyperaktívna a potrebovala som si niekde vybiť energiu. Do klubu chodím iba cez víkendy pretože je dosť vzdialený od môjho domu a nemohla by sa mi tam každú chvíľu cestovať.

"Dnes ste tu nejako neskoro Ahojte" Privítali nás v škole naše dve najlepšie spolužiačky. Barbora a Lea. Boli sme taká triedna štvorka. Neboli sme v škole ani veľmi populárne ale zas ani nás nikto neprehliadal. Taký zlatý stred. Ako správne stredoškoláčky sme si ešte napísali na mikropapieriky ťaháčiky. Zvláštne je to ,že sme ich ešte nikdy nevyužili. Pri písaní ťahákov si opakujeme učivo a potom si ich aj zapamätáme. No len horšie je to s tým čo si nezapamätáme.

"Myslím ,že bola celkom v pohode. Čakala som niečo horšie. Teda až na desiatku, tá bola hrozná."

"Presne, Už iba prežiť posledné 3 písomky tohto dňa a hor sa domov. Inak nepodnikneme cez víkend niečo?" Pýtala sa Lea.

"No my s Luckou ideme do klubu ale mohli by ste ísť s nami" povedala som.

"Ale noo, nemohli by ste to tohto týždňa vynechať? Však pôjdete nabudúce."

"Baši prepáč ale nie. Denisa som už nevidela dva týždne, keby že neprídem tak by sa už vážne naštval. Nemôžem ho predsa zanedbávať."

"Desať rokov ste najlepší priatelia, nedá na teba dopustiť až priveľmi ťa má rád. Myslím ,že dva týždne ho nezabijú."

"Neprehováraj ma. Názor nezmením ale čo vy? Prečo nechcete ísť?"

"Mám veľmi veľa dôvodov. Po 1. neviem hrať tenis. Po 2. máte tam pekných chalanov takže sa pred nimi nechcem strápniť." Vážnym výrazom na tvári povedala Lea.

"Ale však si vravela ,že sa chceš na tenise spoznať Erika? Nespoznáš ho ked tam nepôjdeš" Erik je jej "objav". Buchla sa do neho hned ako ho uvidela na instagrame na fotke ,ktorú som pridala.

"Poviem ti môj plán. Takže ty ma budeš potajme doučovať a potom prídem na tenis ako profesionálka." Myslela to asi vážne.

"Ehm... inak videli sme toho tvojho Martina v šatni. Bol nejaký vysmiaty." podpichla ma Baša. Mysleli tým chalana ,ktorý sa mi veľmi páči. Bol fakt úžasný. Hned keď som ho uvidela v prvý deň v škole som sa do neho buchla. Viem že s ním nikdy v živote nebudem chodiť ale snívať možem. Zazvonilo takže mi nestihli nič podrobnejšie nemohli povedať.