Nenávisť je len láska čo zablúdila

1. Čokoládové žabky, falošné detonátory a testraly

Tmavé pramene vlasov mi tancovali okolo tváre keď som bežala cez nástupište 9 a 3/4, s kufrom väčším ako som bola ja sama a snažila sa stihnúť odchod vlaku. Bežala som takmer cez polku Londýna a pľúca mi postupne odchádzali. Pichalo ma v nich pri každom kroku a mala som pocit, že si ich každú chvíľku buď vykašlem, alebo mi prasknú.

Keď som začula zapískanie a kolesá vlaku sa pohli, rozbehla som sa ešte rýchlejšie. Hodila som dovnútra svoje zavazadlo a sama sa snažila dobehnúť ten prekliaty vlak, ktorého kolesá sa už točili a nezastaviteľne zrýchľovali.

Prudko som sa za behu odrazila od zeme a naskočila. Na okamih som stratila rovnováhu, no niekoho silné ruky ma zachytili a vtiahli dovnútra. Keď som naskakovala, na okamih som stratila stabilitu v nohách, no niekoho silné ruky ma zachytili a vtiahli do vnútra. Samozrejme nebola by som to ja, keby som sa svojho záchrancu nezvalila na zem ako vrece zemiakov.

,,Au!" zaúpel chlapec podo mnou.

,,Pri Merlinovi, prepáč, nechcela som," rýchlo som sa zdvíhala zo zeme a ospravedlňovala sa. Pritom som sa lepšie prizrela tej osobe, ktorá ma zachránila od pádu z idúceho vlaku. Bol to chalan asi v mojom veku s uhlovo čiernymi vlasmi, orieškovými očami, v okuliaroch nasadených na koreni nosa. Bol dosť vysoký a mal vyšportovanú postavu z čoho som usúdila, že určite hráva metlobal. Všimla som si, že aj on si ma prezerá.

,,To je v pohode, nestalo sa ti nič?" spýtal sa starostlivo. Skontrolovala som, či ma niečo nebolí a potom zakrútila hlavou, že som v pohode.

,,Ty tu budeš asi nová, čo?" usmial sa na mňa.

Prikývla som, ale neusmiala som sa späť.

,,James Potter," podal mi ruku a ja som ju s menším váhaním prijala.

,,Claire Lumierová," predstavila som sa.

,,To nie je anglické meno," zhodnotil chlapec, ktorý sa predstavil ako James Potter.

,,Som z Francúzska," objasnila som mu.

,,Ale nemáš prízvuk," povedal.

,,Mala som anglickú učiteľku," vysvetlila som.

,,Ah a prečo si vlastne prišla sem?"

Priveľa sa pýta.

,,Rodičia tu majú nejakú prácu," mykla som plecami.

,,Do ktorého ročníka ideš?"

,,Do šiesteho."

,,Skvelé, aj ja som v šiestom," usmial sa opäť. ,,Poď pomôžem ti s touto ozrutou a predstavím ti pár ľudí," povedal a už ťahal môj kufor chodbou smerom doprava a ja som ho teda chtiac nechtiac musela nasledovať.

,,Hej inak, nie sú všetky baby z Beauxbatonu blonďavé a..." opatrne si ma rýchlo premeral, ,,no veď vieš...také namyslené."

,,Nie sú všetci chlapci z Rokfortu strapatý a veď vieš, takí...nafúkanci?" vrátila som mu to. Zrejme ho moja odpoveď šokovala a priznám sa, že teda aj mňa, keďže patrím medzi tie najhanblivejšie dievčatá na svete, pretože na mňa prekvapene vyvalil oči.

,,Nie, tak som to nemyslel, aj keď na tom tvojom bude niečo pravdy," uškrnul sa. ,,Myslel som tým skôr, že ty tak vôbec nepôsobíš."

,,No to bude asi preto, že som na Beauxbaton nikdy nechodila."

,,Ako to..."

,,Mala som domáce vyučovanie."

,,Och, jasné. Tak to musí byť pre teba dosť strašidelné ísť prvýkrát do školy, nemám pravdu?" zdvihol na mňa jedno obočie spoza okrúhlych rámov jeho okuliarov.