Nenávisť je len láska čo zablúdila

3. Divoké sny, patronus a rozhovory pri jazere

,,Aha, tam je tá nová."

,,Kde?"

,,Vedľa Evansovej."

,,Tá s tmavými vlasmi?"

,,Videli ste jej brata?"

,,Ten nový v Slizoline?"

,,Hej, ten pekný."

Od chvíle, čo som ráno vyšla z dievčenských komnát, kamkoľvek som prišla, tam si začali hneď všetci šuškať. Žiaci zhromaždení pred triedami sa stavali na špičky, aby na mňa lepšie videli, dokonca na mňa nietorí chlapci okato vyvalovali oči. Priala som si, aby s tým prestali, pretože som sa nemohla sústrediť na cestu do triedy.

Na Rokforte bolo stoštyridsaťdva schodísk. Dlhých a širokých, uzučkých a rozheganých, niektoré viedli vždy v piatok inam, na niektorých kde-tu zmizol schod a človek si musel pamätať, ktorý treba preskočiť. Potom tam boli dvere, ktoré sa otvorili, až keď ste ich slušne požiadali, alebo také na ktoré bolo treba zaťukať na presne určenom mieste, dvere, ktoré vôbec neboli dverami, ale stenou, čo sa len tak tvárila.

Bolo naozaj veľmi ťažké zapamätať si, čo kde je, pretože nič nezostávalo dlho na jednom mieste. Ľudia z obrazov sa neustále navzájom navštevovali a bola som presvedčená, že aj brnenia sa každú chvílu niekam presúvajú.

Prvú hodinu - a to hneď dvojhodinovku - sme mali dejiny mágie, čo bol nepochybne ten najnudnejší a jediný predment, ktorý vyučoval duch. Profesor Binns bol už veľmi starý v čase, keď kedysi dávno zaspal v zborovni pred kozubom. Na ďalší deň vstal, že ide učiť a zabudol si telo.

Binns neprestajne niečo čítal z papierov pred sebou a väčšina žiakov buď spala, alebo sa snažila písať si poznámky, čo ale po pár minútach Binnsovho monotónneho hlasu všetci vzdali. Teda všetci až na Lily Evansovú, ktorá sedela vedľa mňa.

A samozrejme, nebol by to James so Siriusom - ktorý momentálne okupovali lavicu za nami - keby sa nesnažili niečo vyviesť.

Z môjho stavu mierneho driemania ma odrazu prebral šuchot nejakého papiera a jeho následný stret s mojim chrbtom. Otočila som sa a zbadala Jamesa šibalsky sa usmievať a Siriusa, ktorý mal mierne zdvihnuté kútiky úst.

,,Čo je?" šepla som zamračene. Nemuseli do mňa hádzať papiere. Veď sedeli hneď za mnou, mohli ma osloviť alebo...

,,Pozeraj," naklonil si ku mne bližšie Sirius, až som zacítila jeho kolínsku. Voňal neuveriteľne úžasne a ja som sa pristihla, ako zhlboka vdychujem tú omamnú vôňu.

Sirius ukázal smerom doprava, kde sedel akýsi nízky chalan z Bytrohlavu. Snažil sa písať si profesorove slová, no zakaždým mu spadla hlava nižšie a nižšie až zrazu...

Sirius si zamrmlal pod nos nejaké kúzlo s prútikom namiereným priamo na spomínaného študenta, ktorý sa zviezol ako vrece zemiakov na zem a s hlasným buchotom prevrátil lavicu.

Veľká časť triedy vybuchla do smiechu, ja s Remusom sme sa pobavene uškrnuli, Binns vyzeral, že si nič nevšimol, keďže pokračoval s výkladom, akoby sa nič nestalo, no Lily zazrela na chlapca v okuliaroch takým nahnevaným pohľadom, že by vydesila aj uhorského ostnáča.

,,To som nebol ja," zvihol na obranu ruky James. ,,Tentokrát to bol Sirius," ukázal na svojho kamaráta, ktorý si utieral slzy smiechu.

,,To je jedno, ktorý z vás to bol," precedila Lily cez zuby. ,,Aj tak ste v tom vždy spolu."

Potom sa so švihnutím červených vlasov otočila a pokračovala v písaní poznámok s takou prudkosťou, až som myslela, že brkom prederaví pergamen.