You are so beautiful

7.

Hello, sorry že tak neskoro, no užite si ďalšiu časť ♥

"Čo sa stalo?" spýtala sa Domča hneď potom, ako som zamkla dvere.

"Najprv mi povedz, je tu Sabina?" spýtala som sa, akosi som to nechcela rozoberať pred ňou.

"Nie, išla k ostatným babám. Teraz hovor. Pobili sa o teba? Pobili sa vôbec? Kvôli čomu sa hádali?" pýtala sa a ja som sa musela zasmiať.

"Upokoj sa!" zasmiala som sa a sadla som si na posteľ. Rozpustila som si vlasy a spokojne som sa oprela o vankúš.

"Okej, okej, ty len hovor!" povedala a ja som jej v krátkosti všetko vyrozprávala.

"Fíha.." povedala a pozrela do steny.

"Sú ako deti. Hlúpe malé deti." povedala som a pozrela som na Domču.

"Ibaže tie malé hlúpe deti ťa ľúbia. Teda minimálne jedno malé hlúpe dieťa." povedala a ja som do nej hodila vankúš.

"Radšej poď na večeru a netrep somariny moja!" žmurkla som na ňu a odišli sme dole do jedálne.

....................................................................................................................................................................

Na večeru sme mali nejaké divné mäso s nedovarenými zemiakmi, tú omáčku som radšej neskúmala.

"Takže, máte polhodinu. Stretneme sa tu, dobre sa nalaďte, budeme tu mať spoznávací večierok." povedal tréner. Niektoré baby začali frflať, že za polhodinu sa nestihnú pripraviť, no mi s Domčou sme sa nad tým iba zasmiali.

Vošli sme do izby a Sabina si začala prehadzovať kufor. Nakoniec vyhľadala žlté šaty nad kolená. Pobavene sme sa na seba s Domčou pozreli. Ja som si obliekla čierne rifle a červenú košeľu (prvé dve veci, ktoré boli po ruke) a Domča si dala čiernu sukňu.

"To si vážne dávaš džínsy a košeľu?" spýtala sa Sabina.

"Problém?" cmukla som na ňu.

"Ibaže moja, takto ťa chlapci nebudú chcieť!" mudrovala Sabina ďalej.

"Náhodou, dnes sa o ňu skoro pobili!" usmiala sa Domča a žmurkla na mňa.

"Č-čože?!" urazene sa spýtala Sabina a odišla od nás, vraj sa išla namaľovať. S Dominikou sme sa začali smiať.

"Oni sa nepobili! Ani skoro!" smiala som sa.

"Skoro áno! Tak som to možno trochu prikrášlila, no.. Za tú jej tvár to stálo! Mali by sme ísť." povedala a ja som musela súhlasiť. Vo všetkom.

.....................................................................................................................................................

Keď sme došli dole, boli tam už všetci, takže sme sa nenápadne zamiešali do davu. Samozrejme, ja som vytŕčala, lebo jediná som nemala šaty.

"Teraz si zahráme jednu hru." povedal tréner a počkal, kým sa utíšime.

"Dvaja pôjdu za dvere. Jeden na tom druhom niečo zmení a vy budete hádať čo." povedal a ja som si pomyslela, že je to hra pre malé deti. Sadla som si ďalej na stoličku a pozorovala som mojich spoluhráčov ako sa tešia, čisté malé deti.

"Prvá pôjde Mia aaaa..." ja?! Dofrasa! Otrávene som vstala, no úsmev ostatných ma nakazil.

"Takže kto by chcel ísť?" spýtal sa tréner a ruky zdvihla Domča, Adam, Ondro a Paťo . Povzdychla som si. Domča, prosím, prosím!

"Ondro, choďte za dvere!" povedal a všetci sa zachichotali , dobre viem, ako to vyznelo. Pomalým krokom sme vyšli na chodbu. S Ondrejom som sa dlho nevidela, mal niečo s nohou, teraz vyzeral omnoho lepšie.

"Ták?" spýtal sa a ja som mykla plecom. Zrazu prišiel ku mne a rozopol najvyšší gombík na blúzke. Hneď dal rukzy dole a ja som sa v rozpakoch presvedčila, či sa moc neodhalujem. Nie, ani si to nevšimnú.
Vošli sme dnu do miesdtnosti. Všetci na mňa nechápavo pozerali.
"Mia, asi si nám neporozumela, Ondro mal na tebe niečo zmeniť" Povedal tréner.

"Však aj zmenil." povedali sme naraz.

"Mám to!" zakričal zrazu Adam. Prosím, nech sa mýli! Nemýlil sa.

"Okej, tak teraz ideš ty Adam, vyber si niekoho, kto pôjde s tebou!" povedal tréner.

"Mia." povedal a nečakal na odpoveď. Proste ma zdrapil za ruku a vyviedol von z miestnosti. Pretočila som očami.

"Musím ťa varovať pred Paťom ." povedal a vážne na mňa pozrel.

"Neviem o čom hovoríš! Ja s ním nič nemám. A aj keby, nie je to tvoja vec!" povedala som už unavená z jeho reči.

"Upokoj sa, ok?!" povedal a pritlačil ma k stene. Vtedy som sa začala báť.
"Nechcem, abz si sa s ním stretávala!" Povedal a ja som naňho zdesene pozerala. Nemá mi čo hovoriť také sprostosti.
"Adam, nechaj ma!" Povedala som. Nepúšťal ma však.
"Adam pusť ju!" Povedal niekto, koho hlas poznám.
"Ondrej, nemiešaj sa do toho!" zakričal Adam nahnevane, no ja som sa naňho vďačne pozrela.
"Adam, ak ma neposlúchneš..!" Vyhrážal sa (mierne vystrašený) Ondro.
"Adam, poslúchni ho!" Povedalala som aj ja . Inokedy flegmatický Adam bol teraz ako niaký násilník a...jedným slovom debil.
"Musím ti ešte niečo o Paťovi povedať!" Povedal a ja som skleslo zakrútila hlavou.
"Nechcem nič počuť!" Adam ma však nepúšťal. Pristúpil k nemu Ondro a...jednu mu vrazil!!
Prekvapene som na nich pozerala. Aj Adam bol prekvapený a zatackal sa. Teoreticky všetci boli prekvapený.
"Ondro! Adam!" Ticho sim zamrmlala. "Toto ti vrátim!" Zakričal Adam a začali sa biť. A môžem za to ja. Bili sa dosť silno, až z dverí vyšiel tréner.
"Čo sa to deje?! Ondro, Adam choďte dnu a nerobte hlúposti!" Povedal a všetci sme vošli dnu..