You are so beautiful

39.

Ahojte, konečne som sa dokopala vydať novú časť, dúfam že sa páčila :)
Inak od pondelka do piatka nebude nová časť, idem na lyžiarský!! Dík za pochopenie, Tami.

Na nočnom stolíku som zbadala veľkú tácku s hriankami a grankom. Milujem hrianky a granko. Chvíľu som na to prekvapene pozerala, no potom som hladne zahryzla do prvej hrianky. Bola úžasná, alebo som bola iba mega hladná. To však nebolo podstatné. Dojedla som a vypila som celé granko. Svižne som vstala a potom mi (KONEČNE) došlo. Kto mi to tam pripravil?! Na minisekundu mi napadlo, že mama. Blbosť, mama je s Tamarkou. Bola som otočená smerom na balkón a srdce sa mi rozbúchalo. Niekto sa na mňa pozeral. Otočila som sa, no nemusela som. Aj tak mi došlo, že to bol pravdepodobne Adam. Bože, mám tak pomalé vedenie.
"Všetko najlepšie!" ozvalo sa zo dverí.
"Ďakujem Adam." povedala som, objala som ho a celá červená som si zobrala ružu, ktorú mi podával.
"Chutili hrianky?" spýtal sa. Opieral sa o zárubňu a usmieval sa.
"Áno, ďakujem." usmiala som sa aj ja a mierne roztrasenými rukami som poskladala paplón.
"Ďakujem." povedal.
"A to už za čo?" zasmiala som sa.
"Za to, že ste ma sem odviedli, za to, že si sa nenasrala, za to...za všetko." zasmial sa Adam.
"Kamoši si pomáhajú, nie?" zasmiala som sa aj ja. Musela som si priznať, že mi chýbala jeho prítomnosť. Chýbala bolo slabé slovo.
"Takže kamoši?" spýtal sa.
"kamoši." prikývla som a objali sme sa.
"Ale i tak si pako!" vyplazila som mu jazyk a začala sa naháňačka po celom dome. Keď sa skončila aj následná "bitka", oprášila som si staré teplákové kraťasy a podišla som k mobilu. 5 zmeškaných hovorov - všetky od Lukáša.

"Frasa!" šepla som, zacítila som Adamov pohľad a zavolala som mu.
"Ahoj láska." povedala som. Cítila som sa nepríjemne takto pred Adamom. Síce zo slušnosti odišiel, som si istá, že bude počúvať.
"Ako sa máte?" nahnevane sa spýtal.
"Lukáš..."
"Očividne veľmi dobre, však? Keď si mi ani nezdvihla 5 telefonátov. Musíte robiť niečo veľmi zaujímavé keď nepočuješ telefón." vyčítal mi Lukáš.
"Nič sme nerobili!" pohoršene som zvolala.
"Hm, len či by to povedal aj on!" chápala som Lukášov hnev, no ranilo ma, čo hovoril.
"Povedal! nemysli si o mne, že by som ťa hneď podvádzala!"
"Ok, prepáč." povedal po chvíli, hoci nie rozhodne.
"Ľúbim ťa." povedala som.
"Hm, ahoj." povedal zasa on. Zarazene som zložila a rýchlo som sa prezliekla. Bolo už 11 hodín.

"Adam, zostaň na obed." povedala som, keď som sa s ním skoro zrazila na chodbe na poschodí.
"Hmm, a čo také varíš?" spýtal sa a usmial sa.
"Špagety s tajomstvom." vyplazila som naňho jazyk.
"A čo je to tajomstvo?" spýtal sa.
"To by už nebolo tajomstvo, kebyže ti ti poviem!" v skutočnosti iba špageti s tajomstvom zneli lepšie ako špagety s morcadellou z Freshu.
"No dobre, nechám sa prekvapiť!" zasmial sa Adam.

Keď sme dojedli, začala som sa zbierať. Chcela som ísť pozrieť mamu.
"Odprevadím ťa k nemocnici. Mám to cestou." navrhol Adam.
"Však bývaš na druhej strane mesta."
"Aspoň sa prejdem." mávol rukou.
"Dobre." usmiala som sa a išli sme.

"Bolo mi s tebou príjemne." povedal Adam tesne pred zastávkou, kde som vystupovala.
"Aj mne s tebou." usmiala som sa naňho.
" A ešte raz prepáč, za ten včerajšok"
"V pohode." povedala som
"Tak ja idem." veselo som mu zakývala, objala som ho a vystúpila som. Pri vchode do nemocnice som ešte poslala správu Lukášovi. Popravde ani sa mi nechcelo, ale...verím, že žiarlil, aj ja by som žiarlila. No keď som bola s Adamom, nad Lukášom som nepremýšľala...

Mama aj malá sa majú dobre. Tami našťastie nemá žiadne problémy, hoci je predčasne narodená. Práve som si uvedomila, že Tami má narodky o deň skôr. O pár dní ich vraj pustia z nemocnice. Aj otec príde o pár dní, takže si ešte chvíľu užijem voľný dom.

"Ahoj, ideme všetcii na plaváreň, nejdeš?" ozvala sa Nika do telefónu, keď som už bola doma.
"hm, prečo nie. Môžem zobrať aj Lukáša?"
"Jasné, že hej!" povedala.
"Ok, kedy?"
"O druhej pred vchodom na plaváreň. Pa." cmukla do telefónu a zložila. usmiala som sa a pobalila som sa. Plavky som si dala už pod oblečenie.Potom som zobrala telefón a zavolala Lukášovi. myslím, že sa hnevá. Ale nemá na čo. Chápem, že žiarli, ale sám dovolil, aby tu Adam bol. Snáď mi aspoň trochu verí..
"Ahoj, nešiel by si s nami na plaváreň?" spýtala som sa ho hneď ako zdvihol.
"Rád by som.. Ale.."
"No čo?"
"Je u mňa kamarátka. Možno nabudúce."
"Kamarátka?!" nadvihla som jedno obočie.
"Áno. Však môžem mať kamarátky, tak ako ty kamarátov." povedal. Provokoval ma, bolo mi to jasné. A ja som sa vyprovokovať nechala.
"Ako sa volá?"
"Rebeka."
"Nikdy si o nejakej Rebeke nehovoril."
"Ani ty si toho o Adamovi nepovedala veľa."
"Lukáš!"
"Čo je??!"
"Ako ti mám veriť, že to je iba kamoška? Nie niečo viac?!"
"Ako som ti mal veriť, že Adam je iba kamoš? Nie niečo viac?"
"Dofrasa, Lukáš! Nebuď žiarlivec!"
"A ty?"
"Vieš čo, uži si deň s tou "kamarátkou", ja idem na plaváreň." nahnevane som tresla mobilom. Schmatla som tašku a utekala som na zastávku.

Pri plavárni už stála Simča. Obe sme prišli skôr.
"Čo si taká zamračená? Však by si mala mať dobrú náladu a oslavovať, nie? " spýtala sa a objala ma, "inak zajtra tvoje narodky oslávime." žmurkla na mňa. Na chvíľu som sa pousmiala.
"Lukáš." odpovedala som.
"A čo sa stalo?" všetko som jej povedala. Simča zakrútila hlavou, ale nič nepovedala, lebo už prichádzali ostatný.
"S babami som sa vybrala do babských šatní.
"Nechcela si prísť aj s Lukášom?" spýtala sa Nika.
"Chcela, ale má na návšteve nejakú "kamarátku". Tak sme sa pohádali a ja som tu." mykla som plecom. Nika význmne nadvihla jedno obočie a išla si vyzliecť tričko, pod ktorým už tiež mala plavky.
Keď sme vyšli zo šatní, dosť sme sa potešili, v bazéne skoro nikto nebol. Vsleselo som doňho skočila. Chalani prišli tesne po nás. Mala som čo robiť, aby som nezízala na Adamovu vypracovanú postavu.
"Heh, nezízaj naňho tak!" zasmiala sa Simča a ja som sa začervenala. Celkovo premávať sa pred Admom iba v plavkách mi spôsobovalo veľké nervy. Ale aj tak bolo úžasne. Úplne som zabudla na Lukáša. Veľa času som bola s Admom - na čom sa baby dobre bavili.

Nakoniec sme sa vštci unavený vybrali domov. Lukáš sa mi neozval. A ja som si jedno uvedomila - je mi s Adamom až priveľmi dobre.